Dôchodkový systém je potrebné stabilizovať aj pre politické riziká

"Väčšina sporiteľov, ktorí sa na nás obracajú, aby sme im poradili, tak hovorí, že 2. pilier sa im páči, len sa ho boja z dôvodu politického rizika. Teda, ak by bol ústavný zákon, ktorý by zakotvil aspoň minimálne hranice, napríklad pri príspevkoch alebo poplatkoch, bolo by to ideálne," skonštatoval pre TASR Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Riaditeľ spoločnosti The Benchmark Research and Consultancy Michal Nalevanko má opačný názor. "Nemyslím si, že ústavná ochrana by bolo to najdôležitejšie, čo systém starobného dôchodkového sporenia potrebuje. Takýto politický akt by mohol budiť falošnú predstavu o akejsi výnimočnosti 2. piliera. Ten je pritom jednou zo súčastí povinného dôchodkového systému, v ktorom hrá dominantnú úlohu priebežný systém. Nemyslím si, že otázka ústavnej alebo akejkoľvek inej ochrany, by bola vhodná alebo žiaduca," skonštatoval.

Ústavnú ochranu 2. piliera presadzuje dlhodobejšie opozičný poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). Práve jemu v roku 2012 prešiel v parlamente pozmeňujúci návrh, ktorým sa majú odvody do 2. piliera postupne od roku 2017 každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálneho bodu a v roku 2024 by mali dosiahnuť úroveň 6 %. Existuje však riziko, že budúca vláda po voľbách v roku 2016 sa rozhodne toto ustanovenie vypustiť zo zákona. Podľa Kaníka by zmena zákona pokojne mohla nastať aj v tomto volebnom období. "Stačí nadpolovičná väčšina v parlamente, aby sa zákon zmenil. Preto sa snažím už tretí rok o to, aby sme toto ustanovenie spolu s ďalšími dostali do ústavného zákona, čím by bola garantovaná nemennosť zvyšovania najmenej na 6 %," priblížil Kaník.

Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR je v súčasnosti dôležité informovať sporiteľov, pre koho na základe príjmu a veku môže byť účasť v 2. pilieri výhodná a pre koho nie. "Do budúcnosti je výzvou zhoda alebo aspoň dohoda na celkovom fungovaní dôchodkového systému na Slovensku naprieč celým relevantným politickým spektrom," priblížil hovorca rezortu práce Michal Stuška.

Zároveň uviedol, že v roku 2012 MPSVR SR otvorilo širokú diskusiu o tom, prečo je ekonomicky nevyhnutné a zodpovedné znížiť príspevky do 2. piliera z 9 % na 4 %. "Aktuálne prepočty dnes ukazujú, že toto opatrenie pomohlo znížiť straty mnohým sporiteľom v porovnaní čisto s 1. pilierom. Dávať dnes záruky, že v súčasnosti platné nastavenia nebudú budúce vlády meniť, by však nebolo od MPSVR SR zodpovedné," doplnil Stuška.

Koľko ľudí sa rozhodne 2. pilier v období od 15. marca do 15. júna tohto roka opustiť, odborníci len ťažko odhadujú. Šebo je presvedčený, že tí sporitelia, ktorí chceli, už z neho vystúpili pri predchádzajúcich otvoreniach. Niektorých súčasných sporiteľov by mohli odradiť od sporenia napríklad výšky prvých ponúkaných anuít. "Osobne si však myslím, že ľudia sa dosť racionálne pozerajú na to, čo ich čaká v 1. pilieri, keď odídu z 2. piliera. Vidia riziká aj v prvom pilieri," podotkol Šebo. Veľký odchod sporiteľov neočakáva ani Nalevanko. "Je možné, že ak budú ľudia konfrontovaní silnou kampaňou proti 2. pilieru, podľahnú panike a budú sa chcieť vrátiť do Sociálnej poisťovne. Politici síce tvrdia, že žiadnu kampaň robiť nebudú, no už ich vyhlásenia sa podľa mňa niekedy podobajú vydieraniu alebo šíreniu poplašnej správy," pripustil Nalevanko.

Sporitelia by si mali podľa odborníkov uvedomiť aj to, že politici majú oveľa väčšiu možnosť zasahovať do 1. piliera ako do kapitalizačného piliera. "V 2. pilieri je súkromnoprávny kontrakt medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a je dosť náročné vstupovať do takéhoto kontraktu," dodal Šebo.