Banský zákon pripravuje štát o miliardy, tvrdí geológ
Štát neoceňuje cenné ložiská nerastných surovín a tým prichádza o miliardy. Žiadna vláda totiž nenašla politickú vôľu, aby zosúladila článok 4 Ústavy s banským zákonom, hlavne po jeho novelizácii číslo 498 v roku 1991. Uviedol to geológ Milan Tréger.
„Novela mala za cieľ zrovnoprávniť štátne podniky so súkromnými ťažiarmi. Na jej vznik však mali zrejme vplyv ľudia, ktorí sa chystali na privatizáciu nerastného bohatstva. Presadili, že úhrady za prenájom preskúmaných ložísk, do ktorých predtým štát investoval často stovky miliónov, budú veľmi nízke,“ zdôraznil Tréger.
Podľa Trégera je potrebné, aby sa novelizoval banský zákon, ktorý nerešpektuje aj legislatívu upravujúcu verejné obstarávanie a ložiská sa prideľujú bez verejných súťaží a bezodplatne. „Štát nedostal za žiadne z ložísk, ktoré odovzdal súkromným vlastníkom, peniaze,“ dodal Tréger.
Geológ kritizuje aj fakt, že štát je síce vlastník nerastného bohatstva, no v zákone nie je povinnosť, aby ocenil svoje ložiská modernou metodikou klasifikácie oceňovania zásob podľa návrhu OSN.
„V prvom rade sa posudzuje, či je to ložisko s ekonomickými zásobami. Tie sú vyčíslené cez štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá ukazuje, aký výnos by sme získali pri vyťažení ložiska. Preto je chybou, že už viac ako 15 rokov nie sme schopní zmeniť tieto paragrafy v banskom zákone a začať oceňovať nerastné bohatstvo,“ povedal Tréger.
Aj najcennejšie neťažené ložisko na Slovensku, mastenec v Gemerskej Polome, má v rukách súkromný investor. Tréger so svojím tímom vykonal v roku 2000 odhad tamojších ekonomicky využiteľných zásob na takmer 85 miliónov ton. Ročenka Nerastné suroviny SR 2013 uvádza, že priemerná cena mastencov dovezených na Slovensko bola 764 eur za tonu, čo znamená, že v podzemí je ukrytá hodnota takmer 65 miliárd eur.
Podľa súčasného banského zákona však výnosy ložísk, ako je mastenec pri Gemerskej Polome, patria súkromným investorom, ktorí v prípade ťažby platia štátu poplatky do maximálnej výšky päť percent.