George Orwell: Spisovateľ, ktorého Veľký brat dohnal k smrti

Knihu poznajú aj tí, ktorí ju nečítali

Nielen milióny predaných výtlačkov dávajú knihe jedinečné postavenie v literatúre. Román 1984 priniesol viac ako len pútavý príbeh. Pojmy z neho sa používajú globálne, udomácnili sa aj medzi tými, ktorí knihu nečítali.

Fráza „Veľký brat ťa sleduje“, alebo termíny dvojité myslenie (doublethink), či newspeak sa osamostatnili od svojho diela a žijú vlastným životom.

Originálny rukopis je písaný rôznymi atramentami, donekonečna preškrtávaný a doplňovaný. Spisovateľ, ktorého fascinoval jazyk a morálka, bojoval s myšlienkami.

Príbeh hlavnej postavy Winstona Smitha, bežného človeka v novom svete, sa odlišuje od príbehov, ktoré sa bežne nachádzajú v knihách zo 40. rokov 20. storočia. Smith pracuje na Ministerstve pravdy, ktoré sa zaoberá manipulovaným historických dokumentov. Absolútnu vládu nad životmi má Strana, vlastné myšlienky aj láska sú idezločinmi proti Strane. Diktatúra Strany sa vykonáva tak efektívne, že si ju podrobení ľudia ani neuvedomujú.

Orwela inšpirovala k napísaniu jeho práca zahraničného korešpondenta. Bol svedkom vojnových konferencií, na ktorých si svetoví lídri rozdeľovali svet. V roku 1943 podal výpoveď z BBC, pretože narastala jeho frustrácia zo silnejúcej cenzúry počas druhej svetovej vojny. Skúsenosti a pocity pretavil do románu 1984.

Veľký brat sleduje každý krok.

Preslávila ho Zvieracia farma

Orwell sa zapísal do povedomia širokej verejnosti vďaka románu Zvieracia farma. Paralela nadvlády svíň na zvieracej farme s degeneráciou Sovietskeho zväzu pod tvrdou rukou Stalina sa stala celosvetovo populárna. Citát: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie,“ chápal každý.

Rok, v ktorom vyšiel román Zvieracia farma, sa však stal pre Orwella rokom veľkej trýzne a smútku. Jeho manželka Eileen zomrela po rutinnej operácii. Odrazu sa z neho stal vdovec a aj osamelý rodič, keďže niekoľko mesiacov pred tým si s Eileen adoptovali syna Richarda.

Exil na drsnom škótskom ostrove

Pomocnú ruku chcel Orwellovi podať redaktor britských novín Observer David Astor. Blízky Orwellov priateľ patril do bohatého klanu Astorovcov, ktorý vlastnil majetky na oboch stranách Atlantiku.

Panstvo Barnhill na vzdialenom škótskom ostrove Jura ponúkol Astor Orwellovi pôvodne len na dovolenku. Na prekvapenie všetkých spisovateľ zdrvený smútkom ponuku prijal a zostal dlhšie.

V máji 1946 vyrazil na cestu, aj keď nebol v dobrej zdravotnej kondícii. Dlhšie trpel ťažkosťami s pľúcami. Podľa Observeru zima v roku 1946 - 1947 bola jedna z najchladnejších. Orwell sa však na svoj exil pozeral ako na veľkú príležitosť. Konečne chcel pretnúť väzby na literárny Londýn, kde sa namiesto písania novej knihy zameriaval na recenzovania diel kolegov.

"Všetci stále prichádzajú za mnou. Chceli by, aby som prednášal, písal brožúry, pripojil sa k tomu a tomu a tak ďalej. Neviete si predstaviť, ako túžim byť bez tohto všetkého. Ako chcem mať čas opäť sa zamyslieť," vyjadril sa pred priateľom.

Na ostrove Jura spisovateľ osamote, bojujúci s vlastnými démonmi a s podlomením zdravím, začal preteky s časom. Niekoľko mesiacov sa v Barnhille moril s hrubým náčrtom knihy, ktorá pojednávala o pochmúrnej antiutópii. Z izby sa takmer stále ozývalo búšenie do písacieho stroja.

Zima bola krutá, ale Orwell sa vyžíval v divokej kráse Jury. V dome s výhľadom na more sa nachádzali štyri malé spálne a priestranná kuchyňa. Nebola tu elektrina, na ohrev vody a varenie používal plyn, lampy potrebovali parafín. Rádio na baterky bolo jeho jediným spojením so svetom. Zo sparťanského spôsobu života sa tešil.

Počas leta pozval do domu svojich rodinných známych. Pri spoločnej plavbe na mori sa stala udalosť, ktorej Orwell vtedy nepripisoval veľkú dôležitosť. Loď uviazla v známom morskom víre Corryvreckan a takmer všetci popadali do vody. Po studenom kúpeli ani nevyhľadal lekára. Videl pred sebou len jediný cieľ - dokončenie knihy.

Barnhill sa stal pre Orwella útočiskom.

Strašné účinky experimentálneho lieku

Na jeseň ho choroba pripútala na lôžko, musela sa o neho starať sestra Avril. Napokon sa stalo skutočnosťou to, čoho sa vždy desil - diagnostikovali mu tuberkulózu. V tých časoch neexistoval žiaden liek na TBC, odporúčal sa len čerstvý vzduch a pravidelná strava. V 40. rokoch sa však podarilo Američanom izolovať streptomycín. Išlo o prvý experimentálny liek na tuberkulózu.

Priateľ Astor zariadil doručenie streptomycínu do Británie. Orwel sa rozhodol ísť do tohto rizika. Vedľajšie účinky boli strašné: vredy v ústach, vypadávanie vlasov, olupovanie kože a nechtov.

Po trojmesačnej kúre sa zdalo, že jeho stav sa zlepšuje. "Je po všetkom, liek zrejme splnil svoju úlohu. Je to, akoby sa chcela potopiť loď, aby sa zbavila potkanov. Ale stojí to za to, ak to funguje," hovoril.

Román dopísal v posteli

Vydavateľ povzbudený dobrými správami napísal Orwellovi, aby knihu určite dokončil do konca roka 1948. Zoslabnutý spisovateľ sa vrátil do Barnhillu a sľúbil, že rukopis čoskoro doručí. Román dopísal v posteli, odovzdal ho a zapísal sa na liečbu do sanatória.

Knihu sa podarilo publikovať v júni 1949. Počas pobytu v nemocnici sa druhýkrát oženil, manželkou sa stala Sonia Brownell. Manželstvo však prerušila príliš skorá smrť.

Na konci pretekov, po trojročnom boji s tuberkulózou a Veľkým bratom, ležal v londýnskej nemocnici. Ráno sa ešte s priateľmi zhováral o svojich budúcich plánoch, o pár hodín, 21. januára 1950, ho však zabilo fatálne krvácanie.

Dom, ktorý si Orwell obľúbil, sa nachádzal na škótskom ostrove Jura.

Záhada roka 1984

Prečo je toto číslo názvom, nikto nevie. Existujú domnienky, že Orwella inšpirovali iné diela, ktoré mohol čítať.

Ide o sté výročie Fabiánskej spoločnosti, ktorá sa snažila o zavedenie socializmu parlamentnou cestou? Alebo ho oslovil príbeh Gilberta K. Chestertona Napoleon z Notting Hill, ktorý sa odohráva v roku 1984?

Orwell váhal medzi názvom Posledný človek v Európe a titulom 1984. Napokon si vybral jeho vydavateľ, názov 1984 sa mu zdal komerčne pútavejšie.