Ekonomická situácia v eurozóne si podľa odborníkov vyžaduje radikálny krok ECB

ECB by mohla spustiť program nákupu vládnych dlhopisov už na svojom zasadnutí 22. januára, hoci grécke parlamentné voľby o tri dni neskôr môžu jej rozhodnutie skomplikovať. Na druhej strane však stojí neobyčajne turbulentná situácia na trhoch. Ceny ropy a medi prudko klesli, švajčiarsky frank zas výrazne posilnil. Odborníci preto nevylučujú extrémnu reakciu trhov, ak ECB nič nepodnikne.

Centrálna banka eurozóny nebude mať problém ospravedlniť svoju akciu. Jej základnou úlohou je zabezpečovať v Európe stabilitu cien a infláciu na úrovni okolo dvoch percent, no vzhľadom na výrazný prepad cien ropy môže inflácia zabrúsiť do záporných čísiel. ECB navyše získala výraznú podporu zo strany Súdneho dvora Európskej únie, keď jeden z jeho popredných členov uviedol, že neexistuje právna prekážka pre nákup vládnych dlhopisov za účelom podpory oslabeného hospodárstva eurozóny.

Podľa nemenovaných zdrojov by ECB mohla prijať riešenie strednej cesty. Keďže politici sa obávajú dôsledkov tzv. zdieľania rizík, banka môže nakúpiť dlhopisy a rozdeliť riziká po celej eurozóne a národné centrálne banky budú kupovať dlhopisy vo vlastnej réžii. Program môže byť aj limitovaný sumou 500 miliárd eur. "Očakávame, že ECB oznámi nákup vládnych dlhopisov za 500 až 700 miliárd eur v priebehu 18 mesiacov a bude zahŕňať dlhopisy s ratingom všetkých investičných stupňov," povedal Gilles Moec, predstaviteľ Bank of America Merrill Lynch.

Neveľmi sa darí aj svetovému hospodárstvu. Svetová banka minulý týždeň znížila prognózu globálneho rastu na tento a budúci rok, najmä však pre nepriaznivé vyhliadky eurozóny, Japonska a významných reformných krajín. Pokles cien medi je ďalším poslom zlých správ, nakoľko naznačuje potenciálne problémy najväčšieho odberateľa - Číny.

Medzinárodný menový fond (MMF) má v utorok (20.1.) zverejniť najnovšie ekonomické prognózy. Šéfka fondu Christine Lagardeová sa minulý týždeň vyjadrila veľmi opatrne, keď uviedla, že lacná ropa a solídny hospodársky rast v USA nie sú liekom pre výrazné oslabenie v ostatných častiach sveta.

Dokonca aj krajiny so silným rastom, ako sú USA a Británia, zatiaľ taja termín prvého zvýšenia úrokových sadzieb. A India so svojím bohatým hospodárstvom dokonca sadzby znížila v reakcii na zhoršujúce sa cenové tlaky. To naznačuje ďalšie turbulencie, keď centrálne banky budú testovať odolnosť trhov a ekonomík.

Nižšie energetické náklady síce môžu zvýšiť spotrebiteľské výdavky v USA a Británii, no v eurozóne vyvolávajú hrozbu deflácie. Prieskumy mienky manažérov veľkých podnikov pre USA, Čínu a eurozónu, ktoré majú byť zverejnené vo štvrtok (22.1.), preukážu rozdiely v ich postojoch.

Tieto témy budú v centre pozornosti viac než 1500 podnikateľov a 40 hláv štátov, ktorí sa zúčastnia na nadchádzajúcom Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose (21. až 24. januára). Hoci medzinárodné konflikty boli doteraz považované za najväčšiu hrozbu, posledný hospodársky vývoj tento názor vyvracia.

Budúci týždeň sa budú konať v Grécku parlamentné voľby. Hoci sa neočakáva, že by akýkoľvek výsledok ohrozil eurozónu ako takú, stále predstavuje riziko, ktorú väčšina predstaviteľov nechce prijať.

Ratingová agentúra Moody's znížila úverový rating Ruska na úroveň, ktorá je len jeden stupeň nad kategóriou rizikových. Podobný krok sa očakáva aj zo strany agentúry Standard & Poor's, keďže Rusko čelí hlbokej recesii a inflácia sa podľa prognóz má vyšplhať až na 17 %.

Ceny ropy zas vyvolávajú vrásky na čele Bank of Japan, ktorá na svojom nadchádzajúcom zasadnutí zrejme podporí kúpnu silu obyvateľstva, no zároveň sa tým odkloní od primárneho inflačného cieľa. Centrálna banka pravdepodobne zníži prognózu inflácie na budúci fiškálny rok na 1,5 % alebo nižšie. To vyvolá tlak na rozšírenie beztak rozsiahleho programu na podporu ekonomiky. O to viac, že práve budúci fiškálny rok chcela splniť cieľ inflácie na úrovni 2 %.