Atentát v Tripolise spáchal podľa libanonského ministra vnútra Islamský štát
Dvojitý samovražedný atentát, ktorý sa v sobotu odohral v libanonskom meste Tripolis, spáchala extrémistická organizácia Islamský štát (IS). Tvrdí to libanonský minister vnútra Núhad Mašnúk na margo atentátov, ktoré si vyžiadali osem obetí na životoch.
Útoky sa odohrali v kaviarni vo štvrti Džabál Muhsín, kde väčšinu obyvateľstva tvoria príslušníci sekty alavitov, odnože šiitského islamu.
K zodpovednosti za útok sa už v sobotu prihlásil Front an-Nusra, napojený na teroristickú sieť al-Káida. Prostredníctvom svojho konta v sieti Twitter oznámil, že dvojitý samovražedný atentát bol "pomstou za sunnitov v Sýrii a Libanone".
Mašnúk uviedol, že vyšetrovatelia vypočuli mužov, ktorí patria k rovnakej organizácii ako obaja samovražední atentátnici - identifikovaní ako obyvatelia Tripolisu, a na základe toho dospeli k záveru, že za útokmi je IS. Mašnúk vyhlásil, že útoky spáchal "DAIŠ", čo je arabská skratka pre IS, ktorý obsadil rozsiahlu časť územia Iraku a Sýrie. Skratku DAIŠ pritom mnohí príslušníci IS považujú za hanlivú.
Libanonské bezpečnostné zložky už dlhší čas upozorňujú, že IS a Front an-Nusra sa môžu pokúsiť ešte viac destabilizovať situáciu v Libanone, pričom mesto Tripolis - považovaný za baštu sunnitského islamu v Libanone - je týmito zámermi mimoriadne ohrozené.
Dnes sa v meste uskutočnil aj pohreb ôsmich obetí útoku, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia celého spektra politických strán. Agentúra Reuters uviedla, že rodiny samovražedných útočníkov ich atentáty odsúdili a prostredníctvom svojho hovorcu uviedli, že za svojimi príbuznými nebudú držať smútok.
Občianska vojna v Sýrii nadobudla náboženský rozmer aj vzhľadom na to, že šiitský Irán podporuje Asada, na ktorého strane bojovalo aj libanonské proiránske šiitské fundamentalistické hnutie Hizballáh.
Sunniti a alaviti na Blízkom východe sú nepriateľmi už stáročia, keďže sunnitská Osmanská ríša potláčala alavitov z Levanty. K moci a vplyvu sa alaviti dostali, keď ich Francúzi povolali do vojenských zborov počas francúzskeho mandátu nad Sýriou. Po vyhlásení nezávislosti od Francúzska sa ich postavenie v Sýrii posilnilo, keď sa v 70. rokoch 20. storočia k moci dostala rodina Asadovcov. Ich neotrasiteľná pozícia nahnevala a hnevá časť sýrskych sunnitov, čo sa prejavilo v minulosti niekoľkými lokálnymi vzburami a v súčasnosti občianskou vojnou v Sýrii, ktorej hlavným cieľom je zvrhnúť Asadov režim.