Pirát cestnej cyklistiky neuniesol kariérny pád, jeho smrť stále vyvoláva otázky

Pirát cestnej cyklistiky neuniesol kariérny pád, jeho smrť stále vyvoláva otázky
Zdroj foto: SITA/AP
Každý ho poznal pod prezývkou Pirát. Marco Pantani patril k hŕstke cyklistov, ktorí v jednej sezóne získali titul z Tour de France a zároveň z Giro d'Italia. Niekdajšia ikona profesionálnej cyklistiky však skončila neslávne.

Priatelia s ním skončili

S charakteristickou vizážou bol Pantani v pelotóne neprehliadnuteľným. Vyholená hlava, šatka a náušnica na uchu boli pre neho príznačné. Stal sa ikonou talianskej cyklistiky ovenčený víťazstvami nielen na domácej pôde. Aj desať rokov po smrti vyvoláva kontroverzie.

Jeho posledné hodiny vyzerali hrozivo. Trpel závislosťou na drogách, odohnal od seba všetkých priateľov, vyhľadával samotu. Na Valentína 2004 sa údajne smrteľne predávkoval.

Keď v januári oslavoval Pantani svoje narodeniny s priateľmi v miestnom disco klube, bol na vrchole závislosti.  „V strede jedla Marco vstal, vytiahol balíček kokaínu z vrecka priamo pred všetkými a odišiel na toaletu. Jeden z jeho priateľov ho nasledoval, aby ho zastavil, ale obaja sa pobili. Večer sa zhoršil a kým boli obaja preč, jeho zvyšní priatelia pri stole povedali: To je poslednýkrát, čo ho vidíme,“ popísal ťaživú situáciu miestny novinár.

Špecialista na Tour a Giro

Pantani sa od doby, keď zvíťazil na juniorských pretekoch okolo Talianska, špecializoval na dve veľké cyklistické šou: Tour de France a Giro d'Italia.

V roku 1994 vyhral svoje prvé dve horské etapy na Gire, celkovo skončil druhý. O mesiac finišoval na Tour tretí v celkovom poradí. Potom ale prišlo hrozivé zranenie. Z vedľajšej cesty vychádzalo terénne auto, ktoré jazdca zachytilo. Život mu visel na vlásku, bez transfúzie by neprežil. Pantani utrpel dvojitú fraktúru ľavej nohy.

Životopisec Pantaniho Matt Rendell uviedol, že už v tomto prípade bolo očividné, že jazdec dopoval. Mladé telo ako keby už nevedelo samé bez podporných injekcií produkovať červené krvinky.

Morálny vzor

Cesta, ako sa najpopulárnejší taliansky športovec dostal do úzkych, je v mnohom pre svet cyklistiky príznačná. V roku 1998 Pantani triumfoval na Giro aj v Tour. V Alpách na hlavu porazil svojho rivala Jana Ullricha a verilo sa, že ide o čisté víťazstvo.

Žltý dres dosiahol v dobe, keď polícia robila rozsiahle razie v tímoch a hľadala zakázané preparáty. Tím Festina sa natoľko namočil do dopingovej mašinérie, že ho museli z pretekov vylúčiť. Verilo sa, že začal proces očisty cyklistiky a drastické policajné zásahy odradia klamárov.

Riaditeľ pretekov sa dokonca verejne poďakoval Pantanimu za záchranu reputácie pretekov. Na Pantaniho vtedy nenašli nič. Až po rokoch sa prišlo na to, že všetci na stupňoch víťazov - Marco Pantani, Jan Ullrich, Bobby Julich a Erik Zabel, dopovali.

Päť rokov pred smrťou zažil najstrmší pád v kariére. Na dosah mal v roku 1999 ďalšie víťazstvo v Giro d'Italia. Keď mu na trati spadla reťaz, sám si ju opravil a pustil sa do stíhania Laurenta Jalaberta, ktorý bol prvý. „Keby som sa mu neuhol, prešiel by cezo mňa,“ uviedol neskôr jeho rival. Pantani viedol s náskokom 5:38 min., ale druhý ružový dres mu nebol súdený.

Jalabert stíha Pantaniho, ale Talian si aj v tejto etape Giro d'Italia 1999 dokázal udržať ružový dres. (TASR/AP)

Diskvalifikácia a konšpiračné teórie

Organizátori pretekov oznámili pred predposlednou etapou, že v Pantaniho krvi našli zvýšenú hladinu červených krviniek. Z pretekov ho okamžite diskvalifikovali pre podozrenie z užívania nepovoleného erythropoetinu (EPO).

Zakázané EPO dokázalo prispieť k vyššiemu okysličeniu krvi. Mnohí v cyklistickom svete si takto zvyšovali výkonnosť. Dokonalé testy na zistenie hormónu však ešte vtedy neexistovali. Mnohé dôkazy a neskoršie priznania cyklistov potvrdzujú, že testy na zvýšené červené krvinky sa dali obísť.

Pantani vinu odmietal a trval na DNA teste. Ten potvrdil pôvodný test. Rýchlosťou blesku sa ale začali šíriť mýty o tom, že za suspendovaním Pantaniho stojí niečo iné. Pantani im sám aj veril. Hovorilo sa o žiarlivom tíme, ktorý ho infikoval v spánku striekačkou alebo o klike stávkarov, ktorí vsadili príliš veľa peňazí na Pantaniho prehru.

Bol na vrchole síl, ale strmý zostup nedokázal mať pod kontrolou. Po tomto odhalení nasledovali súdne ťahanice. Sám Pantani si zapísal na lístok do pasu: „Štyri roky trvajúce súdne procesy ma ponížili a stratil som túžbu byť ako ostatní športovci. Svet musí pochopiť, že skryté kamery v hotelových izbách cyklistov nás všetkých ponížili. Nie som podvodník. Veľmi ma to zranilo a všetci, ktorí mi veria, by mali prehovoriť.“

Sklamanie a kokaín

Nasledovali zvesti o jeho drogových experimentoch. Závislosť sa potvrdila, keď sa Pantani prihlásil na odvykaciu kliniku pri Benátkach.

„Pantani predstavoval pre veľa ľudí mnoho. Bol škaredým káčatkom, ktorý sa stal bohom. Odstávali mu uši a bol holohlavý, ale bol najlepším cyklistom na svete a najlepším jazdcom horských etáp, aký kedy existoval. Marco nemusel brať kokaín, aby sa stal takým jazdcom akým bol. Marco bol príšerne nešťastný počas kariéry plnej zranení a nehôd, ale vždy sa vrátil späť do sedla. To, čo sa stalo v Madonna di Campiglio (miesto odhalenia dopingu) zobral veľmi osobne po tom, čo dal zo seba do cyklistiky veľa. Potom sa stal ľahkou obeťou závislosti,“ popísala talianska športová reportérka Alessandra De Stefano emotívnu zmenu.

Pantani je opakovane mnohými cyklistami označovaný za inšpiráciu a i keď mal život poznačený škandálmi hodnými rockovej hviezdy. Keď v tejto sezóne vyhral Vincenzo Nibali Tour de France, svoj žltý víťazný dres daroval matke zosnulého Pantaniho.

Zavraždili ho, verí matka

Práve Tonina Pantani, Marcova matka, sa stala najhorlivejšia zástankyňa teórie, že jej syn bol zavraždený. Predávkovanie je nesporné, ale ona tvrdí, že smrteľnú dávku dostal syn násilím.

Pantani sa ubytoval v dovolenkovom rezorte v Rimini. Krátko pred príchodom si vybral tisícky eur z bankového účtu. V časoch najväčšej slávy chodil hviezdny cyklista po baroch v Rimini s gitarou na pleci a vyspevoval serenády miestnym dievčatám.

Posledných päť dní života ale strávil osamotený v hotelovej izbe, nikde netelefonoval a jedlo si nechával doručovať na izbu. Keď si neprevzal večeru, zamestnanci odomkli izbu a našli polonahé telo cyklistu so škatuľami plnými antidepresív. Polícia začala vyšetrovať hlavne miestnych drogových dílerov.

Pantaniho rodina sa nezmierila s výsledkami polície. Najala si vlastných detektívov, ktorí upozorňovali na nové sporné body. Polemiky sa vedú o čase smrti. Pantaniho rozbité hodinky sa zastavili na čase o piatej popoludní, ale pitva určila čas smrti na poludnie. To všetko nahráva teórii, že s telom sa mohlo hýbať. Rovnako mal cyklista na tele niekoľko odrenín.

Väčšina talianskych médií opäť začala podsúvať verejnosti nové a stále ohromujúcejšie zistenia. Taliansko sa nechcelo vzdať Pantaniho ani po rokoch. V posledných dňoch musela Pantaniho matka akceptovať aj novú knihu o živote cyklistu, ktorá nenahráva teórii o vražde.

„Myslím si, že hyptéza, že ho donútili vypiť kokaínový nápoj nie je vierohodná. Získali sme dôkaz od dílerov, že kupoval a užíval veľké množstvo kokaínu a bol veľmi blízko smrti následkom predávkovania niekoľkokrát v posledných mesiacoch života. Tiež existuje vyhlásenie od hotelovej recepčnej, že dvere Pantaniho izby boli zablokované zvnútra, takže bolo nemožné, aby sa tam niekto dostal. Prvá pitva tiež ukazuje, že jazvy si spôsobil Pantani sám a nie sú spôsobené niekým iným. Pravda je taká, že neexistuje žiaden skutočný dôkaz, že by bol Pantani zavraždený,“ ozrejmil autor knihy Andrea Rossini niektoré podrobnosti.

Na poslednej ceste v severotalianskom meste Cesenatico odprevadili Pantaniho tisíce ľudí. (ČTK)

Vyšetrovanie po desiatich rokoch

V týchto dňoch si Pantaniho blízki pripomínajú desiate výročie jeho smrti. Pantaniho rodina si vymohla znovuotvorenie prípadu. Exhumácia tela už nepripadá v úvahu, ale súdny lekár rekonštruoval prípad na základe materiálov z pôvodného vyšetrovania. „Pantani nebol pred smrťou ani napadnutý, ani udretý,“ uviedol v decembri jednoznačne súdny lekár Franco Tagliaro po štyridsaťdňovej práci v analýze, podľa ktorej boli rany na cyklistovom tele spôsobené pádom. Právni zástupcovia Pantaniho rodiny napadli aj pôvodnú prácu polície, ktorá údajne neurobila dôkladné vyšetrovanie. Päť policajtov zapojených do prípadu preto reagovalo hrozbou žaloby za ohováranie.

História však môže byť prepísaná aj v prípade Pantaniho dopingu na Giro. Taliansky prokurátor tento rok znovu otvoril prípad. Niektoré skutočnosti ukazujú na to, že mafia môže mať prsty v manipulácii. Jeden z členov Camorry Renato Vallanzasca sa vo väzení po rokoch priznal, že ho varovali pred vsádzaním na Pantaniho víťazstvo.Viac nepotrebovala firma Mercatone Uno, ktorá sponzorovala Pantaniho v roku 1999. Najali právnikov, aby sa prehodnotilo a zrevidovalo poradie pretekov a Pantaniho rodine vrátili organizátori ružový dres.

O cyklistike ako o športe plnom intríg vypovedá dokumentárny film o slávnom cyklistovi - Pantani: The Accidental Death of a Cyclist.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá