Prezident nepodpísal novelu Zákonníka práce, ktorá sa venuje agentúrnej práci

Hlava štátu sa rozhodla právnu normu nepodpísať pre rozsah a obsah pripomienok, ktoré dostal od zamestnávateľských organizácií. Kiska uviedol, že pripomienky sa neobjavili až po schválení zákona parlamentom, ale viaceré boli známe už počas legislatívneho procesu. Preto dospel k názoru, že posudzovanie vplyvov na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest nebolo dostatočné, respektíve bolo len formálne.

"V súvislosti so schváleným zákonom sa na mňa obrátilo viacero organizácií združujúcich zamestnávateľov v Slovenskej republike aj individuálnych zamestnávateľov so žiadosťou o jeho vrátenie NR SR na opätovné prerokovanie," opísal prezident.

Tieto organizácie sa podľa jeho slov obávajú, že zákon neprimerane zvýši náklady a zaťaží administratívu zamestnávateľov či obmedzí ich schopnosť pružne reagovať na dopyt po výrobkoch a službách. Zároveň sú tiež presvedčené, že by skomplikoval a znemožnil realizáciu programov zamestnávania ľudí zo sociálne znevýhodnených skupín. To by mohlo v konečnom dôsledku zamedziť tvorbe nových a udržaniu existujúcich pracovných miest.

"Organizácie upozornili zároveň na to, že Slovenská republika dlhodobo stráca schopnosť konkurovať okolitým štátom v oblasti efektívnosti regulácie pracovného trhu," doplnil najvyšší predstaviteľ SR. To je ale podľa neho jedno z kritérií, na základe ktorého sa investori rozhodujú pri umiestňovaní ďalších investícií či pri rozdeľovaní produkcie v rámci výrobných podnikov rozmiestených v rôznych štátoch.

"Uvedomujem si nevyhnutnosť primerane regulovať činnosť agentúr dočasného zamestnávania a nevyhnutnosť primerane chrániť záujmy a práva dočasne pridelených zamestnancov," priblížil Kiska.

Prezident však zastáva názor, že zákonodarca síce má právo upraviť v rámci ústavných možností a v súlade s právom Európskej únie pracovnoprávne vzťahy spôsobom, aký považuje za vhodný a primeraný, ale zároveň je jeho povinnosťou informovať verejnosť o tom, aký vplyv tieto úpravy majú na zamestnanosť v SR. "A teda aj na schopnosť slovenskej ekonomiky konkurovať na európskom či globálnom trhu a jej potenciál tvoriť pracovné miesta," doplnil.

Novela Zákonníka práce mala zaviesť takzvaný princíp spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníkov. Táto zmena mala zabezpečiť, aby mali agentúrni zamestnanci rovnaké mzdové podmienky ako interní zamestnanci, ak obe skupiny pracovníkov vykonávajú rovnakú alebo veľmi podobnú činnosť. Zakázané malo byť napríklad aj dočasné pridelenie zamestnanca na výkon rizikovej práce, teda práce zaradenej do 4. kategórie.