Päť spomienok na posledného československého prezidenta

Päť spomienok na posledného československého prezidenta
Zdroj foto: ČTK
Idealista, ktorý sa snažil poľudštiť politiku, dramatik, dalajlámov priateľ, či pochybný „pravdoláskovec“? Verejnosť vníma posledného československého prezidenta rôzne, takto si ho však pripomínajú ľudia, ktorí ho majú v úcte. Václav Havel zomrel presne pred tromi rokmi.

1. Busta obyčajného človeka v Kongrese

Pred mesiacom odhalili v americkom Kongrese Havlovi bustu k 25. výročiu pádu Železnej opony. Havel je len štvrtým Európanom, ktorého si kongresmani takto uctili.

„Touto bustou chceme oceniť to, že aj obyčajní ľudia môžu dosiahnuť veľké veci. Je nám obrovskou cťou, že môžeme uctiť tohto človeka, ktorý žil život plný paradoxov. Zvíťazil vďaka pravde, jedinej zbrani, ktorú proti nemu komunizmus nemohol použiť. Navzdory nepriateľskému režimu pokračoval vo svojej práci. Povedal, že bol obyčajným človekom, ale my vieme dobre, že to bol veľký hrdina. Po revolúcii sa stal prezidentom krajiny a Havel povedal, že to je najhoršia vec, ktorá sa mu mohla stať,“ vysvetlil posolstvo busty predseda Snemovne reprezentantov John Boehner.

Slávnosť okorenila bizarná skladba od lídra ZZ Top. Bývalá ministerska zahraničia USA Madeleine Albrightová poznamenala, že Havel – veľký milovník rocku - nemal zmysel pre rytmus. Ako prvý pozval do Československa Rolling Stones, dokonca ich sprevádzal po hrade. Rolling Stones mu za to na oplátku nasvietili hrad. Havel ho rozsvietil diaľkovým ovládaním, na ktorom bol symbol Rolling Stones - vyplazený jazyk.

2. Pamätné lavičky po celom svete

Český veľvyslanec v USA prišiel s myšlienkou šíriť odkaz Havla po celom svete jednoduchým spôsobom – rozmiestnením pamätných lavičiek. K projektu oslovil Havlovho dobrého priateľa,  architekta Bořka Šípka, ktorý v časoch Havlovho prezidentovania pracoval na obnove interiéru Pražského hradu.

Šípek prišiel s jednoduchým dizajnom okrúhleho stola, ktorým prerastá lipa. Dve stoličky ozdobené havlovskými srdiečkami akoby vyzývali k dialógu. Prvú lavičku osadili pred rokom vo Washingtone v areáli prestížnej Georgetownskej univerzity. Opäť sa na slávnosti zúčastnil rocková hviezda. „Poznala som Havla ešte v 80. rokoch, ešte predtým ako bol prezidentom. Sledovali sme jeho kariéru,“ uviedla speváčka Suzanne Vega.

Ďalšie lavičky osadili napríklad v Dubline, či v Barcelone. Tradícia Havlových lavičiek sa postupne rozširuje aj v Česku. Slovensko na svoju prvú Havlovu lavičku čaká.

3. Problematická socha na Malte

Pamätníky začali vyrastať v rôznych miestach sveta. Niekde to išlo bez problémov, inde sa Havlovo meno spojilo s úradnými ťahanicami. Český honorárny konzul sa snažil o odhalenie pomníka v hlavnom meste Malty, vo Vallette.

Umiestneniu v záhrade Hastings Garden predchádzali spory, či ide o vhodné miesto. Komisia životného prostredia namietala, že pamätník by mohol „narušiť symetrickú rovnováhu v tejto časti záhrady“. Na Maltu zavítal Havel ako český prezident v roku 2002. Pamätníci z prezidentského paláca spomínajú, ako sa vytratil z rezidencie a v uličkách starého mesta si doprial pivo.

Pamätník v tvare jednoduchého kvádra, na ktorom dominuje Havlov podpis s typickým srdiečkom, sa podarilo odhaliť pred rokom.

4. Knižnica dramatika aj prezidenta

Havel sa predovšetkým cítil dramatikom. Zanechal po sebe rozsiahle spisovateľské dielo. Prvú divadelnú hru napísal ako 23-ročný, neskôr pracoval v divadle ako technik, či asistent réžie. Pražská knižnica Václava Havla však nie je len o spisovateľskom diele a jeho šírení. Stojí napríklad za projektom Havlových lavičiek. Táto knižnica našla svoju inšpiráciu v podobných projektoch amerických prezidentov. V čele inštitúcie stoja manželka Dagmar, knieža Karel Schwarzenberg a profesor sociológie Miloslav Petrousek.

Celá knižnica sa orientuje na prebádanie komplexného „havlovského sveta“. Vydáva dosiaľ nezverejnené články, listy, a ako hovorí riaditeľka knižnice Marta Smolíková, vylúčené nie je, že nájdu aj dosiaľ neznámu dramatickú hru.

5. Vyhrnuté nohavice

Na Havla si spomína aj facebooková iniciatíva, ktorá vyzýva fanúšikov, aby si ako pripomienku osobitosti bývalého prezidenta vyhrnuli nohavice. Krátke Havlove nohavice sa totiž stali symbolom prvej porevolučnej prezidentskej inaugurácie.

Ide o gesto „české, ľahko satirické a pre každého jednoducho realizovateľné, zároveň o havlovsky úsmevné,“ tvrdia priaznivci na Facebooku.

Niektorí považovali Havlove krátke nohavice za výrazné faux-pas. Aj po rokoch dostával otázky k tejto téme. „Márne neustále vysvetľujem, že som vtedy nemal nohavice krátke, ale nohavice vytiahnuté. Každý chlap vie, že si nohavice občas vytiahne a potom nejaký čas trvá, než sa opäť usadia na pôvodné miesto,“ vysvetľoval novinárom.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá