Rokovanie parlamentu

Poslanci pokračujú v rokovaní na poslednej riadnej schôdzi parlamentu v tomto roku. Pred sebou majú ešte niekoľko desiatok poslaneckých návrhov. Jeden z nich prezentuje aj nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. Viac informácií má Ľuba Oravová.

Školské bufety sortiment neobmedzia, Zmajkovičovej zoznam neprešiel

Školské bufety budú naďalej ponúkať výrobky v rozsahu, ako doteraz. Poslanci NR SR dnes podporili pripomienky prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý vrátil novelu školského zákona od Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD) do parlamentu s tým, že zoznam zakázaných potravín je nejednoznačný.

Zároveň však padla dohoda, že poslanci sa obrátia na vládu, aby v čo najkratšom termíne pripravila legislatívne riešenie problematiky stravovania v školských bufetoch, ktoré zabezpečí v školách a školských zariadeniach ponuku zdraviu prospešných potravín.

Zoznam výrobkov, ktoré chcela Zmajkovičová zakázať, obsahoval: doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia, potraviny s obsahom soli nad 1,5 gramu na 100 gramov hmotnosti, sladké pekárske výrobky s nižším ako tretinovým podielom ovocnej alebo mliečnej zložky, cukrovinky a cukrárske výrobky balené alebo voľné, zmrzlina, nanuky a mrazené ovocné drene, nápoje s obsahom alkoholu, kofeínu, chinínu a dekofeinové nápoje, energetické nápoje, nápoje ochutené, vrátane nápojov s pridaním cukru a umelých sladidiel okrem čaju a kakaa s obsahom cukru pod 4 gramy na 100 ml obsahu.

Za porušenie tohto zákazu mala prevádzkovateľovi bufetu hroziť pokuta od 50 do 500 eur. Zmajkovičová chcela takto dosiahnuť, aby deti v školách a školských zariadeniach dostávali zdraviu prospešné potraviny a potravinové výrobky. "Cieľom návrhu je zastaviť doterajší trend rastu obezity u obyvateľov SR, najmä u školopovinných detí a mládeže," vysvetľovala svoj návrh. Súčasne chcela dosiahnuť "zníženie existujúceho deficitu v príjme pozitívnych nutrientov vo výžive", a znížiť tiež rizikové faktory výživy.

Prezident pripustil Zmajkovičovej ciele zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva. Na druhej strane vyčítal novele neurčitosť a nejednoznačnosť, ktoré vedú podľa neho k nezrozumiteľnosti.

Vodiči bez STK a EK čas na nápravu nedostanú a pokuta sa nezníži

Vodiči, ktorí si nesplnili svoju povinnosť a ich vozidlo nemá platnú technickú (STK) a emisnú kontrolu (EK), budú naďalej bezodkladne dostávať pokutu po 166 eur za každý chýbajúci doklad. Opoziční poslanci z KDH dnes nepresadili novelu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, v ktorej navrhovali, aby pokute predchádzala 30-dňová lehota na nápravu. KDH zároveň navrhovalo znížiť sankciu 166 eur pre fyzické osoby na 66 eur.

Podľa novely malo majiteľovi auta najskôr prísť upozornenie, že mu uplynula lehota platnosti technickej alebo emisnej kontroly. Ak by do 30 kalendárnych dní nepredložil príslušnému okresnému úradu platný doklad o vykonaní týchto kontrol, potom by mohol úrad začať správne konanie o uložení pokuty 166 eur za každú kontrolu a vozidlo.
Podľa informácií z ministerstva dopravy je na Slovensku až 150.000 áut bez platnej STK a EK. "V podstate chceme dať všetkým týmto majiteľom vozidiel druhú šancu a zároveň zaviesť štandard, že najprv vám z úradu príde upomienka. Ak do 30 dní nezareagujete, tak až potom vám úrad bude môcť uložiť pokutu," vysvetľoval Pavol Zajac (KDH).

Primárnou úlohou štátu by totiž podľa Jána Hudackého (KDH) nemalo byť striehnutie na každé zaváhanie alebo zábudlivosť svojich občanov, ale to, aby po našich cestách chodili vozidlá vo vyhovujúcom technickom stave. "V súkromnej sfére, v poisťovníctve alebo v bankovníctve je normálne, že vám najprv príde upomienka a až potom nastupujú sankcie. Chceme, aby takýto štandard platil aj pre štátne inštitúcie," podotkol.

Pravidelnú technickú a emisnú kontrolu musí v presne stanovených lehotách absolvovať každé vozidlo, ktoré je prihlásené do evidencie vozidiel, a to bez ohľadu na to, či reálne jazdí alebo nie. Táto povinnosť vyplýva z predpisov Európskej únie a na Slovensku platí od marca 2005. Lehoty kontrol sa odvíjajú od dátumu prvej evidencie vozidla.

KDH nepresadilo jasné pravidlá pre lobing

Ambícia KDH dať lobingu jasné pravidlá nevyšla. Plénum dnes nepodporilo ich zákon o lobingu, ktorý mal zadefinovať pojem lobing, stanoviť podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň určiť práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Zaviesť mal aj sankcie za porušenie pravidiel, tak finančné, ako aj zákaz činnosti.
Podľa návrhu mal lobista vykonávať lobing na žiadosť klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými by mohli byť verejní funkcionári. Tí by lobovať podľa zákona nemohli. Rovnako by mali zakázané prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Okrem toho by museli zverejniť za uplynulý polrok pracovné schôdzky s lobistami.

Keby zákon uspel, lobista by sa musel zaregistrovať do zoznamu ministerstva vnútra, aby mohol lobovať. Musel by uviesť okrem iného aj to, v akej oblasti vykonáva, či plánuje vykonávať lobing. Lobista mal mať právo zúčastňovať sa na verejných schôdzach výborov Národnej rady SR, schôdzach ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a na jednotlivých úrovniach regionálnych samospráv. V prípade, že by splnil zákonom dané podmienky, mohol by tam vystupovať s časovo ohraničeným príspevkom. Mohol by tiež žiadať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci.

Lobista by podľa zákona musel pravidelne, písomne i elektronicky raz za polrok zverejniť zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu s verejným funkcionárom, ak by sa lobistický kontakt uskutočnil. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností by mohla lobistovi hroziť pokuta až do výšky 33.194 eur alebo zákaz činnosti do piatich rokov.

Navrhovatelia poukazovali, že lobing je vo viacerých tradičných demokratických krajinách ako napríklad v Spolkovej republike Nemecko, ale aj v samotných inštitúciách EÚ legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je regulovaný. Na Slovensku to tak zatiaľ nie je. KDH sa o schválenie zákona neúspešne usilovalo už vlani.

Zmeny v petičnom práve prešli do druhého čítania

Novelu zákona o petičnom práve pripravil Úrad vlády (ÚV) SR. Vo svojom dnešnom stanovisku vysvetlil, že „návrh obsahuje výrazné prvky podporujúce dialóg medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi verejnej moci“. Mala by byť tiež posilnená kontrola verejnej správy zo strany občianskej spoločnosti.

Po novom budú musieť orgány verejnej moci povinne zverejňovať výsledky vybavenia petície na svojej webovej stránke. Budú musieť tiež povinne prerokovať petície, ktoré podporil väčší počet osôb.

Ako zdôraznil Úrad vlády, návrh zohľadňuje informatizáciu spoločnosti a elektronizáciu verejnej správy. Zakotvuje do zákona petície podané prostredníctvom elektronických prostriedkov. Elektronické petície doplnia súčasnú klasickú písomnú formu podávania petícií.

Pôvodne prišiel ÚV SR s myšlienkou aby sa realizovali výhradne cez Ústredný portál verejnej správy a boli viazané na zaručený elektronický podpis. S tým nesúhlasili viacerí predstavitelia tretieho sektora. Ich hromadnú pripomienku podporilo viac ako 2500 ľudí. Domnievali sa, že ide o ďalší pokus obmedziť možnosť podpisovať petície na internete, pretože potrebný elektronický občiansky preukaz s aktivovaným čipom má dnes len päť percent obyvateľov Slovenska.

Úrad vlády pripomienke vyhovel. Petície bude možné aj v budúcnosti organizovať cez viaceré internetové občianske portály a rôzne formuláre na internete. "V prípade, že osoba podá petíciu písomne, môže ju doplniť o zoznam podporovateľov z internetového portálu a tieto budú akceptované ako podporovatelia petície," vysvetlil ÚV.

Petície, pri ktorých je potrebné dosiahnutie minimálneho kvóra (napr. petícia za vyhlásenie referenda), alebo je pri nich ustanovený najnižší vek podporovateľov, bude možné podporiť len prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu, alebo elektronickej schránky, alebo v budúcnosti aj prostredníctvom petičného systému. Pri týchto petíciách bude zároveň možné internet na ich organizovanie využiť až od roku 2017. Požiadavky na občianske portály stanoví vyhláška.

Doteraz uvádzali podporovateľa v petícii meno, priezvisko a bydlisko. Po novom budú uvádzať aj e-mailovú adresu. Na ňu bude následne zaslaný potvrdzujúci e-mail, až po potvrdení ktorého bude podpis pod petíciou platný.
Orgán verejnej moci bude po novom povinný osobne prerokovať petíciu s jej organizátormi, ak jej nebude chcieť, hoci aj sčasti, vyhovieť. Podmienkou je, aby petíciu podporilo aspoň 10.000 ľudí v prípade petícií s celoštátnou pôsobnosťou a 1000 ľudí alebo osem percent oprávnených voličov v prípade ostatných petícií.

Rodičia nebudú mať garantované miesta v škôlkach

"Navrhujeme dať rodičom istotu, že obec zabezpečí pre deti miesto v materskej škole alebo detskej skupine, a ak nie, tak im ako náhradu poskytne aspoň finančnú pomoc vo výške rodičovského príspevku," uviedol Beblavý. Podobný systém tzv. predškolskej garancie majú podľa neho k dispozícii napríklad rodičia detí v Spolkovej republike Nemecko.

Beblavý chcel do procesu umiestňovania detí do škôlok zapojiť nielen obce, ale aj súkromné subjekty. "V niektorých menších obciach totiž vzhľadom na demografickú krivku nebude potrebné budovanie nových zariadení, ale bude postačovať využívanie kapacít súkromných a cirkevných škôl či v budúcnosti nimi zriadených detských skupín," vysvetlil.

Poslanec poukázal na dnešný stav na Slovensku, keď rodičia nemajú zaručené miesto v škôlke pre deti od troch do šiestich rokov. "Podľa medializovaných informácií obce a mestá nezriedka zamietnu stovky žiadostí o prijatie do materských škôl, čo so sebou prináša mnoho problémov," uviedol Beblavý. Jedným z najvážnejších problémov je, že kým rodičia nenájdu opateru pre dieťa, nemôžu pracovať. "To má negatívne dôsledky na rodinný rozpočet," povedal Beblavý.

Ľubomír Petrák zo Smeru-SD v diskusii v pléne súhlasil, že nedostatok škôlok je problém, pochybuje však o úprimnosti úsilia opozičného poslanca. Poukázal, že vláda dá 10 miliónov eur na škôlky v tých lokalitách, kde sa nedajú stavať z eurofondov. To však podľa neho neznamená, že je to jediný krok vlády na zvýšenie počtu miest v škôlkach.

Beblavému odkázal, že neprichádza s niečím, čo by vládny Smer-SD nechcel urobiť. Treba však hľadať spôsoby, ako to pôjde. Podľa Petráka sa dnes Beblavého opatrenie nedá financovať.

Zmeny v zákone o významných investíciách sa rušiť nebudú

Podľa KDH súčasný zákon neprimeraným a nedovoleným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv občanov a výrazne obmedzuje práva samospráv regulovať proces výstavby na svojom území.

Opozičným zákonodarcom prekáža najmä to, že novela zákona z augusta minulého roka zmenila podmienky, za ktorých môže byť investícia označená ako významná. Podľa novej definície je ňou stavba, ak náklady na jej uskutočnenie sú najmenej 100 miliónov eur, je národohospodársky významná alebo sa jej realizáciou vytvorí minimálne 300 nových pracovných miest a vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

"Základný problém zákona je, že v súčasnosti možno za významnú investíciu považovať akúkoľvek stavbu bez ohľadu na jej povahu a charakter," zdôvodnili poslanci. Upozornili, že stavebný zákon umožňuje pre uskutočnenie významnej investície vyvlastniť akékoľvek súkromné pozemky, stavby a práva k nim.

Opoziční poslanci neuspeli s návrhom zmeniť odvodové zaťaženie dohodárov

Na Slovensku nebude zavedená minimálna hranica príjmu, do ktorej ľudia pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nebudú zaťažení povinným dôchodkovým poistením. Parlament dnes totiž nepodporil návrh opozičných poslancov Moniky Gibalovej (KDH) a Ivana Švejnu (Most-Híd), ktorý na rokovanie predložili novelu zákona o sociálnom poistení.

Navrhovali, aby sa minimálna hranica príjmu nezaťaženého odvodmi stanovila na aktuálnu výšku životného minima. "Na rozdiel od stanovenia na pevnej a arbitrárnej hranici, podobne ako to navrhuje pri študentoch rezort práce, bude takáto úprava automaticky zohľadňovať zmeny v životnej úrovni," skonštatovali poslanci v dôvodovej správe.

Poslanci prišli s týmto návrhom po tom, ako ministerstvo práce navrhlo, že študentom, ktorí pracujú na dohodu o brigádnickej práci, sa od budúceho roka má zvýšiť hranica zárobku, do ktorej nebudú platiť odvody, a to na jednotnú sumu 200 eur. Podľa poslancov tento krok je otvoreným priznaním toho, že vláda zlyhala pri svojom zámere, aby väčšina ľudí pracujúcich na dohodu skončila v klasickom pracovnoprávnom vzťahu. "Jediným dôsledkom výrazného zvýšenia odvodového zaťaženia dohôd bolo zníženie čistých príjmov, ktoré zasiahlo najvýraznejšie ľudí s nižším príjmom, študentov a dôchodcov," uviedli poslanci.

Podľa nich je síce vládny návrh, ktorý zvyšuje a zjednocuje výnimku pre študentov pracujúcich na dohodu krok správnym smerom, no v navrhovanej podobe je diskriminačný voči všetkým ostatným dohodárom. Preto navrhli zaviesť minimálnu hranicu príjmu, do ktorej dohodár nebude zaťažený povinným dôchodkovým poistením, a to u všetkých typov práce na dohodu. "Nakoľko práca na dohodu je v prevažnej väčšine spôsob, akým ľudia získavajú dodatočný, zväčša nepravidelný príjem, nie je dôvod, aby sa výnimka zavedená pre študentov nevzťahovala na všetky skupiny pracujúcich," skonštatovali opoziční poslanci.

Ochrana národnej bezpečnosti pri strategickom majetku neprešla

Poslanci navrhovali, aby strategickým majetkom bol ten, ktorý určí vláda v nariadení v oblasti obranyschopnosti, energetickej bezpečnosti alebo zabezpečenia iných životných potrieb SR. Na prevod takéhoto majetku, či už medzi domácimi alebo zahraničnými osobami, mal byť podľa predkladateľov potrebný súhlas vlády, inak bude tento prevod neplatný. "Cieľom je pomenovať bezpečnostné riziká, ale vláda bude musieť zvážiť na základe podkladov tajných služieb, protimonopolného úradu a ministerstiev, do akej miery pozitívne vplyvy prípadného kupca prevažujú bezpečnostné riziká. Vláda bude za to niesť najvyššiu zodpovednosť," spresnil návrh zákona Beblavý.

Vláda SR sa pri vydaní svojho stanoviska mala podľa návrhu zákona opierať o stanovisko Bezpečnostnej rady, ktorá by mala do 90 dní zabezpečiť vypracovanie podrobného podkladu o bezpečnostných rizikách, ale aj výhodách predaja pre Slovensko. "Za bezpečnostné riziko sa bude považovať napríklad to, ak ide o štátnu firmu z krajín mimo EÚ, NATO, OECD, teda z krajín mimo našich základných spojencov, alebo ak ide o firmu, ktorá bola sama, alebo jej majitelia v nedávnej minulosti boli riešení kriminálne, či pre otázky kartelu alebo podvodov," ozrejmil Beblavý.

Podstata predkladaného zákona bola podľa Žitňanskej teda "veľmi jednoduchá". "Zákon dáva pre prípad potreby vláde do ruky nástroj, aby mohla účinne chrániť verejný záujem, v tomto prípade národnú bezpečnosť štátu. Možnosť kontrolovať, kto sa stane majiteľom strategického majetku a v prípade bezpečnostného rizika zablokovať nadobudnutie majetku, poznajú aj v zahraničí. Nevymysleli sme nič neštandardné. Jednoducho musíme mať k dispozícii účinné, preventívne prostriedky, ktoré sú štandardom vo veľkých a vyspelých krajinách, akými sú napríklad Kanada, Austrália, Francúzsko alebo USA," dodala Žitňanská.

Väčšia ochrana odberateľov plynu v parlamente neprešla

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Martin Chren a Juraj Miškov neuspeli dnes v parlamente so svojím návrhom, aby sa zaviedla subjektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Túto zmenu navrhovali v novele zákona o energetike, ktorej cieľom bolo chrániť odberateľa, ktorý tak aj naďalej bude musieť takúto škodu dodávateľovi nahradiť, aj keď ju sám nezavinil.

Opoziční poslanci v návrhu upozornili na to, že v praxi čoraz častejšie dochádza k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, takzvanej plomby. Tieto meradlá sú zväčša umiestnené na chodníkoch či uliciach pred rodinnými domami, vďaka čomu má k nim prístup ktokoľvek. Neraz sa preto podľa nich stáva, že niekto plombu zámerne poškodí bez toho, aby chcel manipulovať s meračom. V takom prípade ide o neoprávnený odber plynu a odberateľ je povinný zaplatiť vyčíslenú škodu a ujdený zisk. "Odberateľ je automaticky považovaný za vinníka tohto stavu, nikto sa s ním nebaví a je povinný zaplatiť vystavenú faktúru za spôsobenú škodu a ujdený zisk, inak je odpojený od dodávky plynu," zdôraznili zákonodarcovia s tým, že za odpojenie a znovupripojenie musí dodávateľovi opäť zaplatiť. "Táto prax sa v poslednom čase začala veľmi rozmáhať, pričom podľa medializovaných informácií len v meste Trnava je na polícii nahlásených asi 250 prípadov takéhoto poškodenia. Z toho je zrejmé, že ide o cielenú činnosť, na konci ktorej sú výdavky odberateľa plynu, ktoré si však sám nespôsobil," argumentujú.

Riešenie situácie videli v umiestnení meračov v takých skrinkách, ktoré by neumožnili neoprávnený prístup. Tým by sa zamedzilo ich cielenému poškodzovaniu. Keďže merač je majetkom dodávateľa plynu, o jeho ochranu by sa mal podľa Chrena s Miškovom starať v prvom rade vlastník.

"Cieľom tohto zákona bolo chrániť odberateľa, spotrebiteľa, ktorý je dnes povinný na základe objektívnej zodpovednosti uhrádzať škodu, ktorú veľakrát nespôsobil. Toto konanie voči odberateľovi je krajne nespravodlivé," uviedli poslanci. "Preto by k vymáhaniu vyčíslenej škody a ujdeného zisku malo dochádzať až potom, ako sa preukáže príčinná súvislosť medzi konaním odberateľa a zistenou škodou – zavádza sa teda subjektívna zodpovednosť," navrhovali.

Na Slovensku má vzniknúť jednotná databáza o nezamestnaných absolventoch

Rezort školstva, Sociálna poisťovňa (SP), ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR majú mať lepší prehľad o nezamestnaných absolventoch stredných a vysokých škôl na Slovensku. Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes totiž poslali do druhého čítania novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej opoziční poslanci Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS), Jozef Mikuš (SDKÚ-DS) a Viliam Novotný (nezaradený) navrhujú vytvoriť jednotnú databázu o absolventoch bez práce.

Vytvorením databázy sa má podľa predkladateľov zabezpečiť pravidelná výmena údajov medzi SP, ÚPSVR SR a rezortom školstva, ktoré sú potrebné na spracúvanie, vyhodnocovanie a publikovanie štatistiky absolventskej miery nezamestnanosti na Slovensku.

Zároveň budú mať podľa predkladateľov aj samotní študenti lepší prehľad o tom, či majú šancu v budúcnosti uplatniť sa vo svojom odbore. "Absolventská miera nezamestnanosti je jedným z najdôležitejších kritérií pre informované rozhodovanie sa absolventov stredných škôl pre štúdium na konkrétnej vysokej škole, ako aj absolventov základných škôl pre výber strednej školy," uviedli poslanci v dôvodovej správe k návrhu zákona.