Novým šéfom parlamentu sa stal Pellegrini, získal aj hlasy opozície

Paškov nástupca

Novým predsedom národnej rady sa stal Peter Pellegrini. V tajnej voľbe mu svoj hlas odovzdalo 120 poslancov zo 136 prítomných. Pellegrini nastúpil do čela parlamentu po Pavlovi Paškovi, ktorý sa tejto funkcie vzdal.

O tom, že Paškovým nástupcom bude práve Pellegrini, informoval v pondelok predseda Smeru a premiér Robert Fico. "Peter Pellegrini patrí do generácie politikov, ktorí majú dlhšiu politickú budúcnosť ako moja generácia. Je logické púšťať do pozícií politikov, ktorí sa môžu osvedčiť. Je pri Smere-SD od začiatku, prešiel rôznymi stupňami," povedal Fico. Pellegrini podľa jeho slov vytvoril v rezorte nový tím a dynamiku.

Pavol Paška oznámil rezignáciu z funkcie predsedu parlamentu aj vzdanie sa poslaneckého mandátu v noci po komunálnych voľbách vo volebnom štábe košického primátora Richarda Rašiho. Svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že chce chrániť svoju rodinu. Narážal tým na protest, ktorý pred jeho domom pre kauzu piešťanského CT zorganizovali niektorí opoziční poslanci. Paška bude pôsobiť ako profesionálny podpredseda Smeru-SD, za čo bude dostávať plat.

Plénum prívítalo nováčika Jána Babiča

Nový zákonodarca Smeru vystriedal Pavla Pašku, ktorý sa vzdal aj funkcie poslanca. Na snímke Babič skladá poslanecký sľub.

Poslancov čaká aj rozpočet

Poslancov čaká aj schvaľovanie zákona roka - návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2015, diskusia k rozpočtu sa začne 2. decembra. Verejná správa by v budúcom roku mala hospodáriť s deficitom 2,49 % hrubého domáceho produktu. Vyplýva to z pozmeňujúcich návrhov, ktoré prešli parlamentnými výbormi. V tomto deficite je zahrnutá už aj rezerva na prípadný nepriaznivý vývoj hospodárstva vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu, teda vyše 150 miliónov eur.

Bez využitia rezervy by tak mal schodok dosiahnuť 2,29 % výkonu ekonomiky. Pôvodne vládou predložený návrh štátneho rozpočtu predpoklad deficit verejných financií na úrovni 1,98 % HDP. Tento návrh však ešte reflektoval opatrenia vyplývajúce z tretieho pásma dlhovej brzdy, ktoré sa aktivovali po prekročení 55-percentného verejného dlhu. Po októbrovej aplikácii novej výkazníckej metodiky ESA 2010 však bol slovenský dlh za rok 2013 opäť zrevidovaný pod hranicu 55 % výkonu ekonomiky a opatrenia z dlhovej brzdy sa tak nemusia uplatňovať.

Plénum bude rokovať aj o zákonoch, ktoré parlamentu vrátil prezident Andrej Kiska. Novelu školského zákona, podľa ktorej majú zo školských bufetov zmiznúť nezdravé potraviny, považuje hlava štátu v niektorých článkoch za neurčitú a nejednoznačnú, pričom vedie k nezrozumiteľnosti. Kiska na opätovné prerokovanie vrátil aj novelu Obchodného zákonníka, ktorá mení podmienky zakladania a fungovania spoločností s ručením obmedzeným. Hlava štátu navrhuje, aby parlament právnu normu neprijal ako celok. Právna norma je v schválenej podobe podľa prezidenta čiastková, nekomplexná a nedostatočná.