Prezident vrátil parlamentu novelu Obchodného zákonníka

Aktualizované:
Prezident vrátil parlamentu novelu Obchodného zákonníka
Zdroj foto: SITA
Prezident Andrej Kiska vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu Obchodného zákonníka, ktorá mení podmienky zakladania a fungovania spoločností s ručením obmedzeným. Hlava štátu navrhuje, aby parlament právnu normu neprijal ako celok.

Dôvodom je deformujúci účinok na podnikateľské prostredie

Jedným zo základných cieľov novelizácie Obchodného zákonníka je popri zakladaní spoločností so základným imaním jedno euro, spolu so sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie základného imania aj prepracovanie povinností členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností.

Kiska je presvedčený, že nedostatočná úprava a vymáhanie povinností štatutárov obchodných spoločností je jedným z problémov podnikateľského prostredia na Slovensku. Znižuje právnu istotu, zvyšuje náklady a naštrbuje dôveru v schopnosť verejnej moci zakročiť proti poškodzovaniu veriteľov, vrátane zamestnancov. Zámer novely Obchodného zákonníka považuje prezident za krok správnym smerom. "Ale v podobe, v akej je upravený v schválenom zákone, je čiastkový, nekomplexný a nedostatočný. Sprísnené pravidlá ´zákazu vrátenia vkladov´ sa týkajú iba spoločnosti s ručením obmedzeným, poskytujú preto jednoduché možnosti na ich obchádzanie. V tomto zmysle sú v rozpore s cieľmi novely, negatívne zasahujú do rovnováhy práva obchodných spoločností s deformujúcim účinkom na podnikateľské prostredie," uvádza v odôvodnení Kiska.

Podľa hlavy štátu právna norma zavádza aj povinnosti, ktoré sú nevymáhateľné. Ako príklad uviedol povinnosť zvolať valné zhromaždenie v prípade takzvanej krízy spoločnosti. Keďže porušenie povinnosti nie je sankcionované, účinkom úpravy bude, že u začínajúcich podnikateľov bude vyvolávať nesprávny dojem „beztrestnosti“ porušovania zákona. Podľa prezidentovho názoru nie je správne zaviesť do zákona povinnosť, o ktorej je zrejmé, že nebude riadne

Začínajúce spoločnosti (vrátane start-upov) potrebujú podľa Kisku dostatočnú mieru voľnosti, aby mohli byť atraktívne a napríklad mohli zamestnancom poskytnúť účasť na spoločnosti vo forme podielu. Nie je zrejmý dôvod, aby pristúpením šiesteho spoločníka zákon vyžadoval základné imanie 25-tisíc eur, ktoré zodpovedá základnému imaniu akciovej spoločnosti. Pre mnohé start-upy to bude znamenať, že právna forma spoločnosti s ručením obmedzeným nebude schodnou alternatívou na začatie podnikania, argumentuje prezident.

"Premietnutie väčšiny nevyhnutných zmien zodpovedajúcich pripomienkam prezidenta SR by nezodpovedalo právu veta prezidenta, išli by nad jeho rámec a mohli by byť hodnotené ako zákonodarná iniciatíva, ktorú prezident SR nemá. Preto Andrej Kiska navrhol, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok," uvádza sa v odôvodnení hlavy štátu.

Novela navrhuje vytvorenie dvoch typov eseročiek

V novele Obchodného zákonníka ministerstvo spravodlivosti navrhlo vytvoriť dva typy spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.). Podľa vzoru Nemecka by sa mali deliť na tzv. riadne, v ktorých sa v absolútnom vyjadrení zvýši požiadavka na vytváranie základného imania a na start-up spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré bude možné vytvárať už so základným imaním od jedného eura. Doterajšia legislatíva na založenie s.r.o. vyžaduje základné imanie aspoň 5 000 eur, pričom vklad jedného spoločníka musí byť minimálne 750 eur. Po novom sa požiadavka zníži na jedno euro. Aby sa však nezneužívala takáto forma obchodnej spoločnosti, rezort zavádza nové ustanovenia o kríze kapitálovej spoločnosti či obmedzenie vyplácania zisku. Zároveň s.r.o., ktoré nebudú mať základné imanie aspoň 25-tisíc eur, budú povinné tento údaj uvádzať na obchodných dokumentoch, pričom takáto spoločnosť môže mať najviac troch spoločníkov.

Rezort justície v rámci novely navrhol zriadiť register diskvalifikovaných osôb. Obchodný zákonník vymedzí právny rámec pre diskvalifikáciu určitej osoby ako tzv. vylúčeného zástupcu. Podkladom pre vylúčenie má byť rozhodnutie vydané súdom. Toto rozhodnutie o vylúčení bude znamenať, že určitá osoba prestáva byť členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách. "Predkladateľ nemá ambíciu rozširovať vylúčenie aj na pôsobenie v orgánoch iných právnických osôb (napr. štátny podnik), keďže predpokladá, že ich zakladatelia, resp. spoločníci, sú v stave vyvodiť pri porušení povinností adekvátnu zodpovednosť," uvádza rezort spravodlivosti.

Video nie je možné zobraziť pre zmenu poskytovateľa videoobsahu.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá