V akom spoločenskom systéme by Slováci žili najradšej? V hybridnom

Túžia po kombinácii blahobytu a istôt

Vyplýva to zo štúdie pod názvom Postoje slovenskej verejnosti k politike, angažovanosti a k 17. novembru 1989, ktorú predstavili zástupcovia Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

"Podobne ako v novembri a decembri 1989 po udalostiach Nežnej revolúcie, keď sa približne 50 percent respondentov vyslovilo za 'niečo medzi kapitalizmom a socializmom', aj v našom prieskume realizovanom pred tohtoročným letom až 51 percent opýtaných považuje za ideál túto tretiu cestu," uviedol šéf riešiteľského tímu Miroslav Tížik. Zhodu vysvetlil tým, že ideál štátu sa pre Slovákov nezmenil. "V novembri 1989 sme odmietli štátny byrokratický socializmus a ideálom sa stal švédsky či rakúsky model netotalitného štátu, ktorý ponúkal kombináciu vysokého životného štandardu a sociálnych istôt," vysvetlil Tížik. "Po takomto type štátu ľudia túžia aj v súčasnosti," dodal.

Oceňujú plné obchody

Tento fakt sa prejavil aj pri skúmaní názorov na spokojnosť s celkovou situáciu, v ktorej rodiny respondentov dnes žijú. Kým samotnú hospodársku situáciu rodiny nevnímali respondenti negatívne, z hľadiska celkovej životnej situácie sa prejavila nostalgia za minulosťou. "Pri otázke na hospodársku situáciu možno pri odpovediach vnímať, že respondenti oceňujú dostatok tovaru v obchodoch, to, že si môžu kúpiť základné potraviny, čo za socializmu nebývalo vždy," vysvetlil sociológ fakt, že až tretina respondentov vníma súčasnú hospodársku situáciu lepšie ako pred rokom 1989.

"Ale keď sa porovnáva celková životná úroveň, hodnotia sa aj istoty, zabezpečenie, celkové fungovanie verejných inštitúcií, a tu sa prejavuje fakt, že ľudia stratili časť týchto istôt a pocit stability," uviedol Tížik. Takmer pätina respondentov (18,6 percenta) odpovedala, že sa jej v súčasnosti žije oveľa horšie, 26,4 percenta opýtaných označilo situáciu ako trocha horšiu.

Výrazne lepšie sa žije len zlomku

Oveľa lepšie sa žije dnes v porovnaní s rokom 1989 iba necelým šiestim percentám respondentov, 12 percent opýtaných uviedlo, že sa im žije trocha lepšia. "Takmer pätina (19 percent) na túto otázku nevedela odpovedať, napríklad preto, že ako mladí ľudia nevedeli porovnať obe situácie," uviedol Tížik.
Pozitívnejšie situáciu vnímajú ľudia s vyšším vzdelaním, naopak, zhoršenie deklarujú ľudia s nižším vzdelaním a starší ľudia.

Terénny zber dát, ktorý riešiteľský tím Sociologického ústavu SAV analyzoval, uskutočnila agentúra Focus na prelome mája a júna (29.5 – 8.6. 2014). V ankete odpovedalo 1215 respondentov.