Rusko nie je proti tesným vzťahom SNŠ so Západom, žiada však ctiť svoje záujmy
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že jeho krajina nie je proti tomu, aby bývalé sovietske republiky mali tesné vzťahy so západnými krajinami, ale kritizoval ich za to, že neberú do úvahy záujmy Ruska.
Putin s týmto vyhlásením vystúpil dnes na úvod summitu 11-členného Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktoré sa koná v bieloruskej metropole Minsk. Jeho účastníci majú v prvom rade rokovať o prehĺbení vzájomných vzťahov.
Petro Porošenko - prezident Ukrajiny, ktorá čelí najzávažnejšiemu konfliktu vo svojich postsovietskych dejinách - sa na summite nezúčastňuje, upozornila agentúra AP.
Jeho rozhodnutie kritizovali viacerí prezidenti členských krajín SNŠ. Uzbecký prezident Islam Karimov podľa agentúry TASS upozornil, že Porošenko sa od zvolenia do funkcie v máji stretol s viacerými západnými politikmi, ale summit SNŠ ignoruje, aj "keď by jeho vystúpenie v Minsku mohlo vniesť svetlo do riešenia ukrajinského problému".
Podľa agentúry AP Putin vytkol Európskej únii, že nezvážila riziká politickej a ekonomickej integrácie s postsovietskymi republikami. Na rozhodnutie Ukrajiny, že podpíše asociačnú zmluvu s EÚ, Moskva reagovala vyhlásením, že to negatívne zasiahne ruskú ekonomiku.
Pozastavenie príprav na podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ pritom vlani na jeseň na Ukrajine spustilo vlnu protivládnych nepokojov, ktoré sa skončili až vo februári zosadením vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča a vtedajšej vlády.
Situácia sa však skomplikovala, keď Rusko ovládlo Krymský polostrov a spolu s mestom Sevastopol ho pripojilo k Ruskej federácii, čo vyvolalo nesúhlas kyjevskej vlády i západných krajín.
Príklad Krymského polostrova, ktorého pripojenie k Rusku sa uskutočnilo na základe sporného referenda, nasledovali aj separatistické sily na východe Ukrajiny volajúce po pripojení Donbasu k Rusku.
Proruskí separatisti v tejto časti Ukrajiny vyhlásili dve samozvané ľudové republiky - Doneckú a Luhanskú. Kyjevská vláda v snahe predísť štiepeniu krajiny v apríli v tejto časti krajiny spustila protiteroristickú operáciu, ktorá si doteraz vyžiadala životy najmenej 3660 ľudí a 8756 zranených. Od 5. septembra platí na východe Ukrajiny prímerie, ktoré zástupcovia vlády a separatistov uzavreli - zhodou okolností - tiež v Minsku.