Masívny zosuv by sa vo Vrátnej nemal opakovať

Aktualizované:
Masívny zosuv, ktorý 21. júla postihol Vrátnu dolinu, by sa tam v blízkom období nemal opakovať. Informovali o tom dnes na tlačovej konferencii v Bratislave zástupcovia Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

Podľa geológa Pavla Liščáka, ktorý skúmal miesto zosuvu, nie je na mieste dostatok materiálu, ktorý by sa mohol v prípade dažďov zosunúť.

Podľa Liščáka spôsobili 21. júla výdatné dažde vo Vrátnej doline množstvo menších zosuvov. "Tie následne začali prúdiť lavínovými žľabmi a zlievali sa dokopy," povedal. Tým sa podľa neho vytvoril kamenisto-hlinený prúd z hustotou dve tony na meter kubický. Ten si následne našiel cestu v koryte miestnej rieky. Vo Vrátnej doline sa zosunulo približne 100 000 metrov kubických hliny a kamenia. Podľa Liščáka k zosuvu prispela aj výrazná prítomnosť vápenca v miestnych kopcoch. Kamenisto-hlinený prúd sa po ňom ľahšie kĺzal.

Geológovia upozorňujú, že podobné javy nie sú v regióne výnimočné. "Napríklad v Terchovej v roku 1848 si zosuv vyžiadal 14 mŕtvych," pripomína Liščák. Zopakovanie podobných zosuvov je podľa neho možné, ale až po určitom období, aj po desiatkach rokov. Geológovia predpokladajú, že s nárastom počtu masívnych prívalových dažďov môžu byť zosuvy častejšie.

Prívalový dážď a následný kamenisto-hlinený prúd 21. júla spustošili Vrátnu dolinu. Voda vytrhla kusy asfaltu z prístupovej cesty do doliny a spolu s hlinou a kameňmi zmietla aj zaparkované autá. Horská chata Vrátna, z ktorej premáva lanovka na hrebeň Malej Fatry, zostala zatopená a na cestu pod ňou sa zosunul svah. Z postihnutej oblasti museli záchranári evakuovať 122 ľudí. Celkové škody po zosuve vyčíslili zhruba na 10 miliónov eur.

Hovorili sme i s vedúcim oddelenia inžinierskej geológie štátneho geologického ústavu  Pavlom Liščákom

TOP videá

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá