Smrť Kim Čong-ila vnímajú v zahraničí s opatrným optimizmom

Smrť severokórejského vodcu Kim Čong-ila vnímajú vlády v zahraničí s opatrným optimizmom. Hoci by pri prechode moci na jeho syna mohlo dôjsť k narušeniu stability v regióne, môže ísť o príležitosť na nový diplomatický začiatok, uviedla dnes tlačová agentúra Associated Press (AP).

Britský minister zahraničných vecí William Hague vyjadril Severnej Kórei sústrasť, no konštatoval zároveň, že úmrtie Kim Čong-ila môže byť "prelomom". Komunistickú krajinu vyzval, aby podnikla kroky na obnovenie medzinárodných rozhovorov o ukončení jej jadrového zbrojného programu.
Šéf austrálskej diplomacie Kevin Rudd podobne uviedol, že smrť Kima je pre severokórejský režim príležitosťou na to, aby prehĺbilo kontakty s medzinárodným spoločenstvom.

Peking, kľúčový spojenec Pchjongjangu, vyjadril Severnej Kórei hlbokú sústrasť s tým, že Kim Čong-il bol "veľký vodca" a skutočný priateľ Číny. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že Čínu správy o úmrtí Kima "skľúčili", jeho krajine však bude naďalej poskytovať podporu a "aktívne prispievať k mieru a stabilite na Kórejskom polostrove a v tomto regióne".

Čínski experti neočakávajú zmeny vo vzťahoch, Peking však podľa nich pravdepodobne posilní bezpečnostné opatrenia na spoločnej hranici s KĽDR, cez ktorú by v prípade vypuknutia nepokojov mohli utekať do Číny milióny chudobných a hladujúcich Severokórejčanov.

Moskva očakáva pokračovanie nedávno iniciovaného zbližovania s Pchjongjangom. "Táto pre Severnú Kóreu bolestivá strata nezabrzdí ďalší rozvoj našich priateľských vzťahov," uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Dlhoročný splnomocnenej Kremľa pre Ďaleký východ krajiny Konstantin Pulikovskij vyhlásil, že Rusko nepredvída "žiadne politické turbulencie", pretože Kim Čong-il si svoje politické nástupníctvo začal riešiť už dávnejšie, informovala tlačová agentúra DPA.

Rusko neuviedlo svoje ozbrojené sily v pohraničnom regióne do zvýšenej pohotovosti na rozdiel od Južnej Kórey. Tá predtým oznámila, že reagovala na zintenzívnené aktivity severokórejskej armády pozdĺž spoločnej, ostro stráženej hranice. Napätie medzi oboma kórejskými štátmi, ktoré sú od konfliktu z rokov 1950-53 oficiálne stále vo vojnovom stave, sa zvýšilo vlani po dvoch krvavých útokoch KĽDR.

Japonský premiér Jošihiko Noda zvolal zasadnutie rady pre národnú bezpečnosť, ktorej členom povedal, aby po smrti vodcu nepredvídateľnej susednej krajiny ostro sledovali situáciu a pripravili sa na všetky možnosti. Tokio bolo zároveň v úzkom kontakte s USA, Južnou Kóreou a Čínou, uviedol hovorca vlády. "Dúfame, že táto náhla udalosť nebude mať nepriaznivý vplyv na mier a stabilitu na Kórejskom polostrove," povedal hovorca.

USA prostredníctvom Bieleho domu oznámili, že sú v úzkom kontakte so spojencami v Južnej Kórei a Japonsku a že sa naďalej angažujú zo stabilitu na Kórejskom polostrove. Americký prezident Barack Obama podľa Soulu hovoril telefonicky s juhokórejským prezidentom I Mjong-bakom. Pre Obamovu vládu prichádza úmrtie Kim Čong-ila v zložitom období rozhodovania o tom, či znova viesť dialóg s Pchjongjangom o jeho jadrovom programe a či komunistickej krajine poskytnúť potravinovú pomoc.
O oboch otázkach mal Washington podľa očakávaní rozhodnúť ešte tento týždeň, nádeje na skoré obnovenie rozhovorov sa však teraz zmenšili, uviedli americkí predstavitelia a analytici. USA sa obávajú najmä toho, že zmeny v KĽDR by mohli zvýšiť vojenské napätie, a za kľúčovú otázku pokladajú to, či izolovaný Kimov štát dokáže prežiť jeho smrť a úspešne preniesť moc na jeho najmladšieho syna Kim Čong-una, uviedla tlačová agentúra Reuters.