Putin chce, aby mu zrušili právo použiť silu na Ukrajine

Putin chce, aby mu zrušili právo použiť silu na Ukrajine
Zdroj foto: SITA/AP
Ruský prezident Vladimir Putin požiadal Radu federácie, hornú komoru ruského parlamentu, aby zrušila uznesenie o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Informovali o tom ruské agentúry, ktoré citovali Putinovho hovorcu.

Rada federácie medzičasom informovala, že podporí Putinov návrh a svoje uznesenie zruší na stredajšom zasadaní. Agentúru Interfax o tom dnes informoval podpredseda zahraničného výboru Rady federácie Andrej Klimov.

Hovorca Dmitrij Peskov spresnil, že Putin navrhol Rade federácie, aby zrušila svoje uznesenie z 1. marca o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom trojstranných rokovaní o urovnaní situácie na východe Ukrajiny.

List s týmto návrhom, adresovaný predsedníčke Rady federácie Valentine Matvijenkovej, zaslal Putin dnes pred odletom do Viedne, kam odcestoval na oficiálnu návštevu.

Uznesenie rady federácie z 1. marca dávalo ruskému prezidentovi súhlas s nasadením ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny do normalizácie spoločensko-politickej situácie v tejto krajine. Ako dnes pripomenula agentúra ITAR-TASS, uznesenie bolo prijaté na žiadosť prezidenta, "vychádzajúc z obáv o bezpečnosť občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov vojenského kontingentu ruských ozbrojených síl" dislokovaných v súlade s medzinárodnou zmluvou na území Ukrajiny, v Krymskej autonómnej republike.

Prijatiu uznesenia ruskými senátormi predchádzala napätá situácia na Krymskom polostrove, keď prakticky od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.

Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.

Udalosti na Kryme povzbudili proruských separatistov na juhu a východe Ukrajiny, kde boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané ľudové republiky a kde sa uskutočnili referendá od ich nezávislosti od Kyjeva. Ukrajinská vláda na tieto snahy reagovala v polovici apríla rozpútaním protiteroristickej operácie na juhu a východe Ukrajiny. Nový ukrajinský prezident Petro Porošenko v snahe ukončiť konflikt minulý týždeň vyhlásil jednostranné prímerie a ponúkol svoj 15-bodový mierový plán.

Anexia Krymského polostrova a udalosti na juhu a východe Ukrajiny, ako aj podozrenie, že za rozpútaním tamojších nepokojov je aj Rusko, vyvolali najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.

Video nie je možné zobraziť pre zmenu poskytovateľa videoobsahu.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá