Kaliňák: Vzdelanostný cenzus pre starostov môže byť protiústavný

Podľa schváleného zákona sa môže o post starostu a primátora uchádzať len taký kandidát, ktorý má minimálne stredoškolské vzdelanie, či už bez maturity alebo s ňou. Zmenu navrhol poslanec Smeru-SD Dušan Bublavý.

"Vzdelanostný cenzus je protiústavná zmena. Len ja som k tomu nepristúpil, je to poslanecký návrh, na ktorý pristúpila poslanecká snemovňa a získal podporu ústavnej väčšiny," uviedol Kaliňák. Priznal, že patrí k právnikom, ktorí v dlhoročnej diskusii o povinnom vzdelaní starostov a primátorov zastávajú názor, že pasívne volebné právo pre priamo volené funkcie nemožno obmedzovať. Poukázal však na to, že ľudia si želajú vzdelaných starostov a primátorov.

"Je to problém pri správe majetku obce. Musím predsa vedieť aspoň čítať, aby som sa dozvedel stav obce. Ale áno, je fakt, že každý by mal mať právo kandidovať," doplnil Kaliňák. Zároveň však pripomenul, že obmedzenie v pasívnom volebnom práve má napríklad kandidát na prezidenta. Kto sa chce uchádzať o najvyšší ústavný post, musí mať minimálne 40 rokov. V prípade vzdelanostného cenzu by mal podľa Kaliňáka rozhodnúť Ústavný súd SR. Len on môže povedať, či je zákon protiústavný alebo nie.

Kaliňák zároveň v televízii TA3 pripustil, že koncom roka volebné zákony zrejme opäť otvorí. Riešiť by chcel tzv. volebné paradoxy, s návrhmi prichádzal dosiaľ Martin Poliačik zo SaS, a tiež spájanie volieb. Tam však Kaliňák vidí istý problém, keďže by sa umelo skracovali a predlžovali mandáty niektorých funkcií. To by podľa ministra vnútra bolo tiež protiústavné. Nazdáva sa, že treba určiť lehotu, v rámci ktorej by sa mandáty mohli skracovať alebo predlžovať. Spájaniu volieb sa chce venovať aj pre veľké úspory, ktoré by to prinieslo.
Daniel Lipšic (nezaradený poslanec NRSR, NOVA) v parlamente pred niekoľkými dňami avizoval, že pre vzdelanostný cenzus napadne Kaliňákove volebné zákony na Ústavnom súde SR. Podľa Lipšica je protiústavné dávať kandidátom do priamo volených funkcií podmienku vzdelania.