Profil odchádzajúceho prezidenta Ivana Gašparoviča

Profil odchádzajúceho prezidenta Ivana Gašparoviča
Zdroj foto: TASR
Stovky profesorov a sudcov či desiatky rektorov a generálov vymenoval dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič za desať rokov svojho pôsobenia vo funkcii najvyššieho predstaviteľa štátu. Boli však aj takí, ktorí narazili na Gašparovičov odpor a v Prezidentskom paláci na slávnostnom akte vymenovania nikdy neboli.

Podľa ústavy hlava štátu menuje premiéra a členov vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov, ale aj profesorov, rektorov a generálov. Keď Gašparovič v roku 2004 prvýkrát zasadol do kresla prezidenta, premiérom bol Mikuláš Dzurinda. V júli 2006 vymenoval vládu Roberta Fica, v júli 2010 kabinet Ivety Radičovej a v apríli 2012 druhú Ficovu vládu. Od roku 2004 Gašparovič vymenoval 994 vysokoškolských profesorov a 82 rektorov. Na slovenských súdoch vďaka Gašparovičovi pribudlo 410 sudcov bez časového obmedzenia, vymenoval tiež šesť členov Súdnej rady SR, deväť sudcov Ústavného súdu SR a v roku 2007 aj jej predsedníčku Ivettu Macejkovú. Šéfa Najvyššieho súdu SR vymenoval prezident len jedenkrát, v roku 2009 sa ním stal Štefan Harabin. Do čela armády postavil troch náčelníkov Generálneho štábu Ozbrojených síl SR a vymenoval či povýšil 56 generálov. Gašparovič vymenoval jedného generálneho prokurátora, do funkcie v roku 2013 posunul Jaromíra Čižnára. Ešte pred tým však Gašparovič odmietol za generálneho prokurátora vymenovať Jozefa Čentéša, ktorého v júni 2011 zvolil parlament. Ako dôvody nevymenovania uviedol podozrenia z korupcie pri jeho voľbe či fakt, že Čentéš bol zvolený na základe zákona, ktorého účinnosť pozastavil ústavný súd. V roku 2006 sa zasa hlava štátu rozhodla nevymenovať štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Tvaroška totiž podľa Gašparoviča nemal potrebnú päťročnú prax v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii v menovej oblasti alebo finančníctve. Výhrady mal Gašparovič aj voči kandidátke ministra vnútra na post rektorky Akadémie policajného zboru Lucii Kurilovskej. Ešte vlani mu prekážalo, že to nedotiahla ďalej ako na odbornú asistentku. Kurilovská sa medzitým habilitovala, ministerstvo vnútra však prezidentovi návrh na vymenovanie neposlalo, a tak ju pravdepodobne vymenuje až nový prezident Andrej Kiska. Kurilovská v minulosti kritizovala prezidenta za jeho rozhodnutie nevymenovať Jozefa Čentéša.

Gašparovič niekoľkokrát využil svoju ústavnú právomoc udeliť individuálnu milosť či amnestiu. Od roku 2004 udelil 27 milostí a podpísal sa pod dve amnestie. Prvú udelil pri príležitosti prvého zvolenia do úradu prezidenta 18. júna 2004, druhú pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky 1. januára 2013.

Prezident Ivan Gašparovič sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského (1959 - 1964), v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Od roku 1968 pôsobil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V tom istom roku podľa Wikipédie vstúpil do Komunistickej strany Československa, odkiaľ ho však po pol roku vylúčili. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. 2. marca 1992 ho prezident Václav Havel z funkcie odvolal, v odvolaní nie sú uvedené žiadne dôvody. Podľa vtedajšieho Havlovho kancelára Karla Schwarzenberga dôvodom bola nečinnosť. Nespokojným poslancom Federálneho zhromaždenia sa nepozdávalo, že dostatočne nedbal, aby sa vyšetrili prípady niekdajších komunistických prominentov.

Od roku 1992 bol Gašparvoič členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), v júni 1992 bol zvolený za poslanca SNR za HZDS. Stal sa predsedom Slovenskej národnej rady (SNR), neskôr Národnej rady (NR) SR. Po parlamentných voľbách v roku 1994 znovu vykonával funkciu predsedu NR SR. Po sneme HZDS v júli 2002, keď sa Gašparovič nedostal na kandidátku strany do jesenných parlamentných volieb, sa rozhodol založiť stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom.

Prezidentom Slovenskej republiky sa Ivan Gašparovič po prvý raz stal v roku 2004. V druhom kole volieb 17. apríla 2004 získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta hlasov voličov a jeho protikandidát Vladimír Mečiar podporu 40,09 percenta. Po druhý raz zvíťazil Gašparovič v prezidentských voľbách v roku 2009. S podporou 55,53 percenta zo všetkých platných hlasov zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb nad protikandidátkou Ivetou Radičovou (44,46 percenta). Gašparovič je prvým prezidentom SR, ktorý vykonáva funkciu dve päťročné funkčné obdobia za sebou. Ivan Gašparovič je ženatý a má dve dospelé deti - dcéru Denisu a syna Iva. Je autorom publikácií Myslím národne, cítim sociálne, Dôstojný život pre všetkých a O nás - Slovensko, Európa, Zem.

Druhé funkčné obdobie sa Gašparovičovi končí 15. júna, keď sa novou hlavou štátu stane Andrej Kiska.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá