Veriaci si pripomenú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

Sobotňajším večerom sa pre kresťanov začínajú oslavy Veľkej noci. Viera v zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je základom kresťanstva. Ticho pôstu sa zmenil v radostnú nádej. V chrámoch znela správa o Kristovom prázdnom hrobe.

Pápež František otvoril veľkonočnú vigíliu v Bazilike sv. Petra

V Bazilike sv. Petra  vo Vatikáne sa dnes večer na Bielu sobotu začala pod vedením pápeža Františka veľkonočná vigília vzkriesenia Pána, na ktorej sa očakáva účasť 40 kardinálov, 30 biskupov a 200 kňazov. Obrad sa začal liturgiou svetla a požehnaním veľkonočnej sviece, informoval Vatikánsky rozhlas.
Počas vigílie, ktorá má pripomenúť čas medzi ukrižovaním Ježiša Krista na Veľký piatok a jeho vzkriesením na Veľkonočnú nedeľu, pápež tradične pokrstí aj desiatich katechumenov - z Talianska, Bieloruska, Senegalu, Libanonu, Francúzska a Vietnamu.  Tento rok je medzi nimi aj sedemročné dieťa a 58-ročný Vietnamec, informovala agentúra DPA.

Vatikánsky rozhlas upozornil, že dnes večer zaznejú vo vatikánskej bazilike aj liturgické spevy východnej katolíckej tradície,  ktoré sú zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Sýrski kresťania oslavujú Veľkú noc aj napriek vojne

Kresťania v sýrskom hlavnom meste ignorovali na Veľký piatok na chvíľu vojnu a oslavovali Veľkú noc napriek zvuku bojov, ktoré do Damasku doliehali z jeho predmestí, napísala dnes agentúra Reuters.
V bráne kostola sv. Juraja sýrskej pravoslávnej cirkvi, iba zopár minút chôdze od školy, kde mínometný útok tento týždeň zabil niekoľko detí a desiatky ďalších zranil, sa vznášala vôňa kadidla a ozbrojení muži v uniformách držali hliadku pred veľkopiatkovou večernou liturgiou. Nekontrolovali však osobné preukazy ani kabelky prichádzajúcich.

V historických múroch Starého Mesta, kde sa kostol nachádza, boli vo večerných hodinách dláždené ulice plné kupujúcich či večerajúcich ľudí, ako vzácna spomienka na predvojnový Damask.

Avšak tradičná procesia krížovej cesty, na ktorej zvyčajne stovky ľudí sprevádzajú bubny a cirkevná kapela, sa nekonala.

Kresťania, z ktorých mnohí patria k historickým náboženským denomináciám, aké možno nájsť iba v Sýrii, tvoria asi 10 percent populácie krajiny. Väčšina z nich sa obáva rastu moci islamistov z povstaleckého hnutia, ktoré bojuje, aby zvrhlo prezidenta Bašára Asada. Mnohí sú však ostražití aj vo vzťahu k oficiálnym sýrskym orgánom.

Iba malé percento kresťanov sa chopilo zbraní v sýrskej občianskej vojne na ktorejkoľvek zo strán konfliktu.
Mnohí však podporujú vládu, ktorá o sebe tvrdí, že bráni krajinu pred militantnými moslimami - sunnitmi financovanými zo zahraničia, ktorí vraj budú prenasledovať nesunnitské menšiny, vrátane kresťanov.

Účastníci kongregácie na Veľký piatok sa modlili v sýrčine, starovekom semitskom jazyku, používanom v predislamskej Levante a blízkom starej aramejčine, ktorou pravdepodobne hovoril Ježiš.

Neskôr večer sa do ulíc Starého mesta vrátila zvyčajná napätá atmosféra a bolo počuť silnejšie ostreľovanie. Doprava opäť viazla pri kontrolných bodoch, kde nervózni ozbrojení muži prehľadávali autá, či v nich nie sú bomby.

V Jeruzaleme zapálili Svätý oheň

Tisíce pravoslávnych veriacich z celého sveta sa dnes Jeruzaleme zúčastnili na každoročnom rituáli zapálenia Svätého ohňa, ktorý sa koná v Chráme Božieho hrobu na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista a je tradičným vyvrcholením pravoslávnych veľkonočných sviatkov.

Chrám stojí na mieste, ktoré väčšina kresťanov uctieva ako Golgotu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus. Rituál vyvrcholil krátko po 13.00 h SELČ, keď jeruzalemský pravoslávny patriarcha Teofil III. po prečítaní modlitieb zostúpil do podzemnej hrobky, odkiaľ následne vyšiel s dvoma zväzkami horiacich sviečok. Každý zväzok obsahoval 33 sviečok, symbolizujúcich vek Ježiša, keď bol ukrižovaný.
Obrad sa každoročne vykonáva už 1600 rokov, čím je zrejme najstaršou nemennou kresťanskou liturgiou na svete, uviedol na svojom webe Český rozhlas.

Rituál sa začína okolo poludnia, keď do chrámu vstúpia izraelskí predstavitelia, symbolizujúci Rimanov z Ježišovej doby. Vnútri vojdú do edikuly (menšia sakrálna stavba), kde sa podľa tradície nachádza Ježišov hrob, a skontrolujú, či v nej nie je nič, čím by bolo možné zapáliť oheň. Keď vylúčia možnosť podvodu, edikulu zapečatia. Až potom vstúpi do hrobky jeruzalemský patriarcha s dvoma zväzkami nezapálených sviec. Keď opäť vyjde, sviečky horia - veriaci to považujú za zázrak - a svetlo je odovzdané patriarchom arménskej a koptskej cirkvi a potom aj zhromaždeným veriacim.

Tak sa stalo aj tento rok, pričom tisíce veriacich čakajúce vo vnútri a v blízkosti kostola jasali, keď uvideli oheň. Ľudia v dave si potom od sviečok zapálili vlastné pochodne, takže chrám sa zaplnil svetlom, napísala agentúra DPA. Oheň sa potom roznesie do rôznych kostolov v Jeruzaleme a po celom svete, kde sa použije pri bohoslužbách na Veľkonočnú nedeľu, na ktorú kresťania oslavujú Ježišovo vzkriesenie.

V západnej Európe je obrad Svätého ohňa takmer neznámy. Uvidieť ho na vlastné oči túžia státisíce pravoslávnych kresťanov, ale iba hŕstka získa každý rok povolenia. Tie sa prideľujú podľa počtu veriacich cirkví, ktoré Chrám Božieho hrobu spravujú - s výnimkou rímskokatolíckej, ktorá sa obradu od 13. storočia nezúčastňuje.