Putin: Vyslanie armády na východ Ukrajiny je zločinom

Vyslanie armády na východ Ukrajiny je "ďalším závažným zločinom" zo strany vlády v Kyjeve, uviedol dnes ruský prezident Vladimir Putin v televíznom vystúpení, kde odpovedá na otázky divákov.

Putin konštatoval, že Kyjev sa nepokúsil nadviazať dialóg s ruskojazyčným obyvateľstvom na východe Ukrajiny. Tvrdenia, že v regióne operujú ruské sily, odmietol.

"Je to nezmysel. Na východe Ukrajiny nie sú žiadne ruské jednotky, ani špeciálne služby, ani inštruktori. Sú to všetko miestni obyvatelia," citovala Putina agentúra RIA Novosti.

Na margo situácie na Kryme povedal, že Rusko nikdy nemalo v pláne vojenské akcie na polostrove ani jeho anexiu. "Naopak, vychádzali sme z toho, že budeme budovať naše vzťahy s Ukrajinou na základe súčasnej geopolitickej reality. Tiež sme si vždy mysleli a dúfali, že naši ľudia, Rusi, ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny bude žiť v pohodlných podmienkach a v pohodlnej atmosfére a nebude utláčané," povedal šéf Kremľa.

Dnešné krízové rokovania v Ženeve medzi predstaviteľmi Ruska, Ukrajiny, Spojených štátov a Európskej únie označil za "veľmi dôležité", informovala agentúra Reuters.

Priznal nasadenie ruských vojakov na Kryme

"Museli sme podniknúť nevyhnutné kroky, aby sa udalosti nevyvinuli tak, ako sa v súčasnosti vyvíjajú na juhovýchode Ukrajiny," uviedol ruský prezident a dodal. "Samozrejme, naše jednotky stáli za krymskou domobranou."

Putin uviedol, že prítomnosť ruských vojakov na Kryme bola potrebná na ochranu miestnej populácie a na zabezpečenie referenda, v ktorom ľudia rozhodli o pripojení k Rusku, citovala z jeho dnešnej televíznej debaty s občanmi agentúra AP.

Zastal sa ukrajinskej jednotky Berkut

Ruský prezident Vladimir Putin sa zastal rozpustenej ukrajinskej policajnej jednotky Berkut, ktorú úrady v Kyjeve vinia zo zodpovednosti za smrť demonštrantov. V televíznej debate s občanmi vyhlásil, že Berkut slúžil čestne a v súlade so svojimi povinnosťami. "Niet pochýb o tom, že vy a vaši kolegovia ste profesionálne a čestne vykonávali svoju povinnosť," reagoval Putin na otázku bývalého príslušníka Berkutu.

Šéf Kremľa taktiež konštatoval, že rozhodnutie rozpustiť Berkut po smrteľných potýčkach počas protivládnych protestov, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, sa obráti proti ukrajinskému štátu. "Pretože nemôžete ponižovať bojovníkov a nútiť kľaknúť si bojovníkov, ktorí bránia záujmy štátu," citovala Putina z jeho televízneho vystúpenia agentúra Reuters.

Nevylúčil vyslanie armády na východ Ukrajiny

"Pripomeniem, že Rada federácie (horná komora ruského parlamentu) udelila prezidentovi právo použiť na Ukrajine vojenskú silu," konštatoval Putin. "Skutočne dúfam, že nebudem musieť uplatniť toto právo a že sme schopní vyriešiť všetky dnešné naliehavé záležitosti prostredníctvom  politicko-diplomatických prostriedkov," citovala šéfa Kremľa agentúra Reuters.

V súvislosti s rozširovaním NATO Putin povedal, že aliancia vytláča Rusko z čiernomorského regiónu. Moskva je podľa neho nútená reagovať aj na americký protiraketový štít v Európe, ktorý, ako povedal, vedie k závodom v zbrojení. Dodal, že v tejto záležitosti bude Moskva pokračovať v rokovaniach so Spojenými štátmi, ale urobí všetko potrebné pre zaistenie ruskej bezpečnosti.

Pozrite si televíznu debatu Vladimíra Putina

Spochybnil prezidentskú kampaň

"Boj o prezidentské kreslo je vedený absolútne neprijateľným spôsobom. Ak všetko bude takto ďalej pokračovať, potom, samozrejme, nemôžeme uznať za legitímne to, čo sa deje a čo sa udeje po 25. máji (termín ukrajinských volieb - pozn. TASR)," citovala Putina agentúra Reuters.

Ruský prezident taktiež konštatoval, že Moskva neuznáva legitimitu nového ukrajinského vedenia, ale je s ním v kontakte. "Skutočne považujem súčasné úrady za nelegitímne a ináč to byť ani nemôže - nemajú celonárodný mandát na riadenie krajiny. Neodmietame však kontakty s nikým, na ministerskej úrovni sú kontakty otvorené," citovala Putina agentúra RIA Novosti.

Európa si nemôže dovoliť prestať kupovať ruský plyn

"Predávame plyn do európskych krajín, ktoré na 30-35 percent pokrývajú svoje plynové potreby dodávkami z Ruska. Môžu prestať kupovať ruský plyn? Podľa môjho názoru to nie je možné," konštatoval ruský prezident.

Tranzit plynu cez Ukrajinu označil Putin za najnebezpečnejší element v európskom systéme dodávok plynu. Dohoda s Ukrajinou o dodávkach plynu je však podľa neho možná. Uviedol, že Moskva je pripravená počkať jeden mesiac, než Kyjev zaplatí Rusku dlh za plyn. Potom už bude Moskva žiadať platenie vopred, citovala Putina z jeho televízneho vystúpenia agentúra Reuters.

Aljašku nechce

"Fajna Ivanovna, drahá, načo vám je Aljaška?" spýtal sa dnes šéf Kremľa Vladimir Putin v každoročnej televíznej debate s občanmi. Otázku o možnosti pripojenia Aljašky k Rusku - podobne ako Krymu - dala Putinovi dôchodkyňa.

"Sme severská krajina, 70 percent nášho územia patrí k regiónom severu a Ďalekého severu. Leží snáď Aljaška na južnej pologuli? Tiež je tam zima. Nebuďme takí horliví," uviedol vtipne Putin. Zároveň priznal, že pozná obľúbenú prezývku pre Aljašku, ktorá sa dostala na verejnosť po pripojení Krymu k Rusku: ajs-Krym.

Aljaška bola súčasťou Ruska do roku 1867 a bola predaná Spojeným štátom za 7,2 milióna vtedajších dolárov v zlate, pripomenula agentúra RIA Novosti. Podľa nej už vyše 42.000 ľudí podpísalo petíciu vyzývajúcu na odtrhnutie Aljašky od Spojených štátov a jej opätovné pripojenie k Rusku.

Putinovi položil otázku aj Edward Snowden

Američan položil otázku prostredníctvom videa, nie je však známe, či išlo o živý prenos alebo záznam. Zachytáva, uchováva a analyzuje Rusko nejakým spôsobom komunikáciu miliónov jednotlivcov?" pýtal sa Snowden.

Ruská vláda, odvetil Putin, reguluje komunikáciu v rámci trestného vyšetrovania, ale "v masovom meradle, v nekontrolovateľnej miere to rozhodne nedovoľujeme a dúfam, že to nikdy nedovolíme". Ruské úrady, vysvetľoval Putin, potrebujú súhlas súdu, aby mohli sledovať jednotlivca a "z tohto dôvodu neexistuje masový charakter (sledovania) a podľa zákona ani nemôže byť".

Obvinil Rasmussena z nahrávania rozhovoru

Ruský prezident povedal, že šéf NATO Anders Fogh Rasmussen v čase, keď bol dánskym premiérom, si tajne nahral ich súkromnú konverzáciu a bez autorizácie ju zverejnil. Putin to povedal v televíznej debate s občanmi. K incidentu mohlo dôjsť v rokoch 2001-2009, keď Rasmussen zastával funkciu predsedu dánskej vlády, píše agentúra ITAR-TASS. "Na jednom zo stretnutí, keď bol dánskym premiérom, vyšlo najavo, že mal so sebou diktafón, tajne nahral našu konverzáciu a potom ju zverejnili v tlači," povedal ruský prezident. Dodal, že nemohol "uveriť vlastným ušiam ani očiam". "Aká dôvera môže byť po takomto incidente?" spýtal sa Putin.

Severoatlantická aliancia jeho tvrdenia poprela. "Tieto obvinenia sú úplným nezmyslom. Počas obdobia vo funkcii dánskeho premiéra si pán Fogh Rasmussen nikdy nepriniesol diktafón, aby si nahral schôdzku s pánom Putinom alebo s niekým iným," uviedla pre agentúru Reuters hovorkyňa NATO Oana Lungescuová. Dodala, že Rusko sa takýmito obvineniami snaží "odvrátiť pozornosť od svojich nezákonných a nelegitímnych akcií na Ukrajine".