Za jednotu Ukrajiny demonštrovali v Donecku, Luhansku i Kramatorsku
Vo viacerých mestách na východe Ukrajiny sa dnes konali mítingy za zachovanie jednotnej krajiny, informovala tlačová agentúra UNIAN.
V Luhansku vyšlo podľa odhadov tamojších médiá do ulíc asi 1000 vlastenecky orientovaných občanov, v Donecku sa ich zhromaždilo päť- sedem tisícok.
Priebeh oboch akcií bol pokojný, ani v Donecku, kde účastníci zdôrazňovali, že v jednote je sila, míting v súlade so sľubom z uplynulých dní nenarušil nikto z druhého tábora.
Osoby, ktoré tu však už niekoľko dní okupujú sídlo oblastnej správy, v reakcii na informácie o obsahu tzv. Ženevskej deklarácie uviedli, že objekty sú pripravené opustiť len po tom, čo sa v Kyjeve rozpustí EuroMajdan.
Pod megavlajkou Ukrajiny a množstvom vlajok v klasickej veľkosti ľudia spievali štátnu hymnu a modlili sa za blaho krajiny.
O niečo iná bola situácia v Kramatorsku, kde prišlo na akciu za jednotnú Ukrajinu asi 1000 ľudí.
Iba prítomnosť polície tu zabránila zrážkam, o ktoré sa pokúsila skupina asi 100 proruských separatistov usilujúcich sa o narušenie mítingu.
Aj v Kramatorsku sa však skandovalo na slávu Ukrajine a ani tu nechýbalo množstvo štátnych vlajok.
Ruská FSB žiadala od webu VKontakte údaje o organizátoroch Euromajdanu
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) požadovala od Pavla Durova, zakladateľa ruskej sociálnej siete VKontakte, aby jeho spoločnosť vydala osobné údaje zaregistrovaných organizátorov občianskych protestov na Ukrajine známych ako Euromajdan, ktoré sa začali vlani v novembri. Durov to podľa denníka Ukrajinska pravda uviedol v stredu na svojom profile na Facebooku.
"13. decembra 2013 nás FSB požiadala, aby sme vydali osobné údaje organizátorov Euromajdanu. Naša odpoveď bola a zostáva kategorické odmietnutie - jurisdikcia Ruska sa nevzťahuje na ukrajinských používateľov Vkontaktu," napísal Durov.
Vydanie osobných údajov Ukrajincov ruským orgánom by podľa Durova bolo nielen v rozpore so zákonom, ale aj "zradou všetkých tých miliónov ľudí na Ukrajine, ktorí nám veria".
Durov ďalej uviedol, že v súvislosti s touto kauzou musel obetovať veľa, vrátane svojho podielu v sieti Vkontakte. "Ale nič neľutujem - ochrana osobných údajov ľudí za to stojí. Od decembra 2013 nič nevlastním, ale zostalo mi niečo dôležitejšie - čisté svedomie a ideály, ktoré som pripravený brániť," konštatoval Durov na záver svojho príspevku.
Protesty Euromajdan sa začali spontánne v noci 21. novembra 2013, deň po tom, čo ukrajinská vláda pozastavila prípravy na podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Viedli až k pádu prezidenta Viktora Janukovyča vo februári 2014 a vzniku novej vlády Arsenija Jaceňuka.
Protesty odštartovali aj tzv. krymskú krízu, ktorej vyvrcholením bolo pripojenie Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopol k Rusku na základe referenda, ktoré väčšina krajín neuznáva. Podobný scenár ako na Kryme sa od začiatku apríla odohráva aj na východe Ukrajiny, kde proruskí demonštranti s podporou neoznačených ozbrojencov začali obsadzovať dôležité inštitúcie.
Konferencia v Ženeve sa skončila predbežnou dohodou
Medzinárodná konferencia vo švajčiarskej Ženeve o riešení konfliktu na Ukrajine sa skončila dohodou o "deeskalácii napätia". Na samostatných tlačových konferenciách o tom informovali americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho ruský rezortný partner Sergej Lavrov. Okrem nich sa na rokovaní zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Deščycja a šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Catherine Ashtonová.
Rusko a USA sa dohodli na tom, že zaistia rozpustenie "všetkých nezákonných vojenských zoskupení" na Ukrajine. Proruskí demonštranti okupujúci vládne budovy na východe Ukrajiny ich musia opustiť a budú odzbrojení. Na demonštrantov by sa takisto mala vzťahovať všeobecná amnestia. Presné body dohody by mali oficiálne zverejniť neskôr.
Ruský prezident Vladimir Putin sa ešte v pondelok telefonicky spojil s americkým náprotivkom Barackom Obamom, od ktorého požadoval, aby sa pokúsil zabrániť použitiu sily proti vzbúrencom na východe Ukrajiny, kde sa značná časť obyvateľstva hlási k ruskej národnosti. Odmietol zároveň tvrdenia o zapojení ruských agentov do diania na východe Ukrajiny, čo označil za "špekulácie založené na nedôveryhodných informáciách". Hovorca Bieleho domu Jay Carney predtým uviedol, že Washington má "nezvratné dôkazy" o podpore separatistov zo strany Ruska, ktorých konanie prirovnal k situácii pred marcovým odtrhnutím sa Krymu od Ukrajiny a jeho pripojením k Rusku.
Demonštrácie za odtrhnutie sa od Ukrajiny a pripojenie sa k Rusku otriasajú východom krajiny už od marca, pričom podľa vlády v Kyjeve ich aktéri plnia príkazy Kremľa.
Hovorili sme aj s riaditeľom Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií Ivom Samsonom