Voľba slovenského sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva sa opäť odkladá
Do dnešného dňa sa neskončilo posudzovanie kandidačnej listiny SR. Pôvodne bol termín voľby stanovený na 28. januára, napokon sa malo voliť dnes, ale ani z tohto termínu nič nebude.
"Plánované voľby sudcov za SR sa počas aprílového zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (7. až 11. apríl) neuskutočnia. Dôvodom je skutočnosť, že doteraz nebola ukončená interná procedúra smerujúca k posudzovaniu kandidatúry na pôde PZ RE," vysvetlil riaditeľ tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Peter Susko. Možno predpokladať, že kandidatúru posúdia na júnovom zasadnutí PZ RE, konkrétne 23. až 27. júna. Pôvodný slovenský trojčlenný zoznam zvolených kandidátov Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v júni 2013 odmietlo, voľba troch kandidátov sa musela na domácej pôde zopakovať.
Voľba kandidátov na sudcu ESĽP na domácej pôde sa počas minulého roka odkladala. Predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin po prvotnom odmietnutí slovenského zoznamu kandidátov vyhlásil nový termín na prihlasovanie nominantov, aj na voľbu kandidátov. Nominantov ale nebolo dosť, termín prihlášok predĺžil. Súdna rada sa napokon rozhodla odložiť plánovanú voľbu kandidátov na sudcu ESĽP a prijala uznesenie, že voliť ich bude na najbližšom zasadnutí, na ktorom budú do tejto voľby prihlásení aspoň traja uchádzači. Súdna rada 2. decembra 2013 napokon zvolila a vláda o dva dni odobrila nový trojčlenný zoznam kandidátov o náš post v ľudskoprávnom štrasburskom súde. Je na ňom advokát a prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Ondrej Laciak, súčasná zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková a sudkyňa Okresného súdu Bratislava III Andrea Krišková. Súdna rada chcela zvoliť aj jedného náhradníka, ale nikto z ďalších uchádzačov nedostal dosť hlasov.
Kandidáti mali poslednú voľbu náročnejšiu ako v minulosti. Priamo pred súdnou radou totiž museli preukázať znalosť dvoch rokovacích jazykov ESĽP, teda francúzštiny a angličtiny. V jazyku, ktorý podľa vlastného vyjadrenia aktívne ovládajú, museli odpovedať na odborné otázky. Tie im kládli profesionálni tlmočníci. Skúška z jazyka, ktorý ovládajú len pasívne, bola jednoduchšia – uchádzač prečítal text a preložil ho. Kandidáti museli aj svoju prezentáciu a odpovede na otázky členov súdnej rady predniesť v rokovacom jazyku ESĽP.
Mimovládne organizácie združené okolo Aliancie Fair-play proti kandidačnej listine napísali otvorený list a vyzývali, aby ho vláda nepredložila Rade Európy. Tvrdili, že jediný kandidát, ktorý má akékoľvek relevantné skúsenosti s oblasťou ľudských práv, je práve zástupkyňa vlády pred týmto súdom Pirošíková. Tá má ale podľa mimovládok konflikt záujmov, lebo celú svoju profesijnú kariéru pracovala ako štátny zamestnanec, kde zastávala pozíciu vlády. Pirošíková oponovala, že kandidatúra zástupcu štátu pred Európskym súdom pre ľudské práva na post sudcu tohto súdu nie je ničím nezvyčajným. Mimovládky poukázali aj na nízky vek kandidátov.
V pôvodnom zozname, ktorý Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odmietlo, boli kandidátmi na sudcov ESĽP Marica Pirošíková (zvolili ju za kandidátku opäť), prokurátor generálnej prokuratúry Marek Tomašovič a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ján Drgonec, ktorý kandidoval aj pred deviatimi rokmi. "Keďže kandidáti nie sú dostatočne kvalifikovaní, podvýbor odporúča, aby bola kandidátka odmietnutá zastupiteľstvom a vláda Slovenskej republiky bola požiadaná o vytvorenie nového zoznamu kandidátov," uviedol v júni 2013 podvýbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre voľbu sudcov ESĽP. Rada Európy nám aj v roku 2004 vrátila prvotný zoznam kandidátov na voľbu sudcov. Vtedy bol problém, že na ňom nebola ani jedna žena. Pred deviatimi rokmi sa napokon slovenského sudcu podarilo zvoliť a stal sa ním sudca Ján Šikuta.
ESĽP je konečnou inštanciou v prípadoch týkajúcich sa porušenia ľudských práv zo strany štátnych orgánov a súdov a pre sťažovateľov je často poslednou nádejou pre spravodlivé riešenie ich sporov. Napríklad v roku 2012 zo Slovenska odmietol 1 079 podaní pre nepríslušnosť, preskúmal 531 podaní a notifikoval vládu SR v 46 prípadoch. Najčastejšie súd konštatoval, že u sťažovateľa bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Dvadsaťjeden rozsudkov bolo v neprospech Slovenskej republiky, slovenská vláda úplne vyhrala dva spory so sťažovateľmi. Ostatné spory sa riešili zmierom alebo vyhlásením vlády o doriešení sťažnosti.