Putin schválil zjednotenie Krymu s Ruskou federáciou

Ruský prezident Vladimir Putin schválil návrh dohody medzi Krymom a Moskvou o pripojení ukrajinského regiónu k Ruskej federácii. V utorok to oznámil Kremeľ.

Ruský prezident Vladimir Putin začal dnes spoločné zasadnutie oboch komôr parlamentu ku Krymu výzvou na veľký potlesk pre tento čiernomorský polostrov.

Ruský prezident Vladimir Putin povedal počas mimoriadneho zasadnutia ruského parlamentu, že "v srdciach ľudí bol Krym vždy súčasťou Ruska". Putin v utorok vystúpil v Kremli, kde vyzval poslancov, aby podporili odtrhnutie sa polostrova od Ukrajiny a jeho pripojenie k Ruskej federácii. Krym podľa ruského prezidenta "bol a je neoddeliteľnou súčasťou Ruska" a tamojšie výsledky referenda označil za "viac než presvedčivé". Ľudia na Kryme nie sú pripravení zmieriť sa s "touto historickou nespravodlivosťou", povedal Putin v odkaze na darovanie regiónu Ukrajine v roku 1954.

Ruský líder zopakoval, že na Ukrajine nie je legitímna vláda a výmena moci bola pučom spojeným s vraždami a terorizmom. K novým mocenským silám patria podľa neho fašisti, nepriatelia Ruska a antisemiti. Opätovne tiež odmietol výčitky Západu, že na Kryme porušil medzinárodné právo. Prvýkrát však pripustil, že zvýšil počet vojenských jednotiek na Kryme. "Áno, posilnili sme naše sily," povedal. Dodal však, že stále ide o počet prípustný pre ruskú čiernomorskú flotilu na Kryme, a preto nejde o žiadne porušenie pravidiel.

Putin tiež uistil, že nemá záujem o ďalšie časti Ukrajiny a neusiluje sa o jej rozdelenie. Na Kryme plánuje zachovať popri ruštine ako štátne jazyky taktiež ukrajinčinu a tatárčinu. Odtrhnutie sa Krymu pritom prirovnal k vyhláseniu nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Na sankcie Západu bude adekvátne zareagovať, "sami však vyvolávať konflikt nebudeme", povedal. Počas prejavu prezidentovi poslanci hlasno tlieskali.

Krymskí Tatári: Referendum je fraška, spojenie odmietame

Krymskí Tatári sú rozhorčení, že vyhlásením nezávislosti Krymskej republiky bolo za nich rozhodnuté o ich bydlisku. V programe Sloboda slova televízie ICTV to dnes vyhlásil predseda krymskotatárskeho medžlisu (parlamentu) Refat Čubarov, keď komentoval výnos o uznaní nezávislosti Krymskej republiky, podpísaný ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Určovať miesto Krymu, jeho budúcnosť - to nikto nesmie urobiť a ani to neurobí bez uznania práva krymských Tatárov na sebaurčenie," vyhlásil Čubarov.

Z Putinovho výnosu Čubarov citoval výrok, že Rusko berie "do úvahy želanie národov Krymu", pričom však upozornil, že "krymskotatársky národ sa na tej fraške, ktorú ktosi označil za referendum, nezúčastnil".
Spresnil, že spomedzi 185.000 krymskotatárskych voličov sa v nedeľu na plebiscite "z rôznych dôvodov" zúčastnila asi tisícka.

Tatársky líder upozornil, že postoj Ruska nie je len prejavom neúcty voči príslušníkom jedného pôvodného národa Krymského polostrova, ale aj voči ďalším trom.

Za pôvodné obyvateľstvo Krymu sú totiž okrem krymských Tatárov považovaní aj Ukrajinci, Karaimovia (krymskí Karaiti) - komunita patriaca k turkotatárskym národom, ktorá sa hlási ku karaitskému judaizmu -, ako aj príslušníci krymčackej etnicko-náboženskej skupiny, ktorá má pôvod v židoch a za svoj jazyk prijala krymskú tatárčinu s množstvom výpožičiek z hebrejčiny a aramejčiny.

Podľa agentúry Ukrinform Čubarov dodal, že ani jeden z týchto národov nedovolí, aby niekto rozhodoval namiesto nich, v akom štáte "sa rozprestiera ich zem".

Pozrite si aj prezidentov prejav

Počas razie na vojenskej základni zahynul ukrajinský vojak

Na ukrajinskej armádnej základni v odštiepeckej Krymskej autonómnej republike vypukla v utorok prestrelka, ktorá si vyžiadala život jedného ukrajinského vojaka. S odvolaním sa na hovorcu ukrajinského ministerstva obrany Vladyslava Selezňova o tom informuje agentúra AFP. Incident sa podľa neho stal v krymskej metropole Simferopoľ po tom, ako na základňu vtrhli proruskí vojaci hliadkujúci v oblasti.

"Všetci ukrajinskí vojaci na vojenskej základni v Simferopoli boli zatknutí," informoval spravodajský portál denníka Ukrajinska Pravda. "Ich doklady a peniaze skonfiškovali. Vyhnali ich von, zoradili ich a zobrali im zbrane," uviedol Selezňov. Rusko naopak informovalo, že pri útoku zahynuli "prokrymskí bojovníci", ktorých zabil ostreľovač. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk po zverejnení týchto informácií obvinil Moskvu z "vojnového zločinu". Konflikt na Kryme sa podľa neho teraz presunul "z politickej do vojenskej roviny".

Ukrajinskí vojaci dostali právo na použitie zbraní

Ministerstvo obrany v Kyjeve povolilo dnes ukrajinským vojakom na Kryme, aby použili zbrane na ochranu svojich životov. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na tlačovú službu úradujúceho ukrajinského prezidenta Oleksandra Turčynova.

Ministerstvo vydalo povolenie na použitie zbraní po tom, ako dnes zahynul jeden ukrajinský dôstojník a ďalší utrpel zranenia pri útoku neznámych uniformovaných ozbrojencov na ukrajinskú vojenskú základňu na okraji krymskej metropoly Simferopol.

"V súvislosti so smrťou ukrajinského vojaka ... dostali ukrajinskí vojaci na Kryme povolenie, aby použili zbrane na sebaobranu a na ochranu životov ukrajinských vojakov," uvádza sa v nariadení ministerstva obrany v Kyjeve.

Príslušníci ukrajinskej armády dislokovaní na Kryme, ktorý pred vyše troma týždňami začali obsadzovať ruské jednotky, mali doteraz príkaz vyhýbať sa použitiu zbraní.

Viac nám povedal Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Rusko poskytlo Krymu prvú časť finančnej pomoci

Vláda odštiepeneckého Krymu, ktorá vyhlásila nezávislosť od Ukrajiny a po víkendovom referende uzavrela dohodu o pripojení k Rusku, ešte v utorok získala od Moskvy prvú časť finančnej pomoci. Krymský prvý vicepremiér Rustam Temirgalijev informoval o prijatí peňazí v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti, podľa ktorej sa republika po utorňajšom podpisovom akte v Moskve oficiálne začlenila medzi ruské územia, čo však ukrajinská vláda podobne ako západní partneri neuznáva. Predstaviteľ zároveň oznámil, že Krymčania by mali už začiatkom apríla vymeniť ukrajinské hrivny za ruské ruble.

"Potrebujeme takúto podporu, pretože Kyjev prestal financovať našu armádu a policajné orgány. Očakávame, že prvé príjmy z daní získame koncom mája či v júni," povedal Temirgalijev pre RIA Novosti. Čo sa týka zavedenia novej meny vicepremiér vylúčil prechodné obdobie, keď by na Kryme platili naraz hrivna i rubeľ. "Bolo by to len ťažko možné, keďže Ukrajinská národná banka nás prestala zásobovať hrivnami," vysvetlil. Agentúra Interfax v pondelok citovala Temirgalijevovo vyhlásenie, podľa ktorého si Krym zriadil vlastnú centrálnu banku a v najbližších dňoch očakáva z Moskvy pomoc dosahujúcu jednu miliardu rubľov (19,8 mil. eur).