Cenu D. Tatarku za rok 2013 udelili pätici autorov

Dvadsať rokov samostatnosti“ vydanú vlani v Kalligrame a Mila Haugová za knihy Tvrdé drevo detstva (vyd. Koloman Kertész Bagala, 2013) a Cetonia aurata (Slovenský spisovateľ, 2013). Agentúru SITA o tom informoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Okrúhly 20. ročník slávnostného udeľovania Ceny Dominika Tatarku sa uskutočnil dnes o 17:00 v Bratislave v Pálffyho paláci na Zámockej ulici. Odovzdávanie cien za literárnu tvorbu spestrili vystúpenia klaviristu Mikiho Škutu.

Udelenie cien oznámil predseda poroty ceny a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Zajac. Následne Róbert Jančovič odovzdal kolektívu Bútora, Mesežnikov, Bútorová a Kollár ako výtvarný dar svoj obraz, Milan Vagač zas daroval obraz Mile Haugovej. Publikum si vypočulo aj príhovory nositeľa ceny za rok 2012 Olega Pastiera. Za ocenený kolektív autorov predniesol Martin Bútora esej spojenú s posolstvom Dominika Tatarku. Svoju tatarkovskú, poeticky ladenú esej, predniesla aj Mila Haugová.

Ako ďalej SITA informoval Konzervatívny inštitút, Martin Bútora, Grigorij Mesežnikov, Zora Bútorová a Miroslav Kollár sú dlhoroční výskumníci Inštitútu pre výskum verejných otázok v Bratislave. Autori a editori mnohých kolektívnych a individuálnych publikácií o vývine Slovenska po roku 1989.

“Kolektívne dielo Odkiaľ a Kam je súhrnným pohľadom celého radu autorov na stav Slovenska dvadsať rokov od samostatnosti, a to v kľúčových oblastiach politického, spoločenského a kultúrneho života. V tomto zmysle predstavuje vyvrcholenie dlhoročnej činnosti IVO,“ uvádza sa v tlačovej správe k cene.

Mila Haugová patrí podľa poroty Ceny D. Tatarku “medzi najvýznamnejších autorov a autorky súčasnej slovenskej poézie“. Od začiatku 80. rokov minulého storočia dodnes vydala takmer dvadsať básnických zbierok. Je poetkou neskoromodernej lyriky a prekladateľkou svetovej poézie, “ktorá si vybudovala osobitý, nezameniteľný básnický svet a uchovala po celý čas vysokú kvalitu svojej intímnej poézie, ktorá smeruje dovnútra, ale zároveň je aj diskrétnou výpoveďou o stave sveta. Okrem toho je Mila Haugová prozaičkou, autorkou autobiografie Zrkadlo dovnútra a knihy rozhovorov a úvah ocenenej knihy Tvrdé drevo detstva,“ približuje autorku Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Literárna cena, Cena Dominika Tatarku, je určená autorovi za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Cena sa udeľuje od roku 1995, vždy za knihu, ktorá vyšla v predchádzajúcom roku. Porota Ceny Dominika Tatarku má stálych členov, ktorými sú Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Martin Porubjak, Martin M. Šimečka, Ján Králik a Peter Zajac. Ďalším členom je tradične nositeľ ceny za predchádzajúci rok, tentoraz ním bol Oleg Pastier.

Nositeľmi Ceny Dominika Tatarku za roky 1994 až 2013 sa stali: 1994 - Milan Hamada za Sizyfovský údel; 1995 - Ivan Kadlečík za dielo hLAVOLAMY; 1996 - Pavel Vilikovský za titul Krutý strojvodca; 1997 - Ivan Štrpka za Bábky kratšie o hlavu; 1998 - Pavel Hrúz za titul Hore pupkom, pupkom sveta; 1999 - Ľubomír Lipták za knihu Storočie dlhšie ako sto rokov; 2000 - Dušan Dušek za Pešo do neba; 2001 - František Mikloško, Gabriela Smolíková, Peter Smolík za dielo Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 - 1989; 2002 - Katalin Vadkerty za titul Maďarská otázka v Československu 1945 - 1948 a Ján Johanides za dielo Nepriestrelná žena; 2003 - Rudolf Fila za titul Cestou; 2004 - Stanislav Rakús za Nenapísaný román; 2005 - Tomáš Janovic za jeho dielo Maj ma rád; 2006 - Kornel Földvári za knihu O karikatúre; 2007 - Jozef Jablonický za Samizdat o disente a Milan Lasica za titul Bodka; 2008 - Ján Buzássy za titul Bystruška a čestnú cenu za rok 2008 si odniesol Mikuláš Huba za titul Ideál – skutočnosť – mýtus. Príbeh bratislavského ochranárstva; 2009 - Juraj Mojžiš za publikáciu Voľným okom II a v roku 2010 Iva Mojžišová za titul Giacomettiho smiech?. Za rok 2011 v roku 2012 cenu získal výtvarník Dezider Tóth za knihu Monogramista T.D Nie som autor, som metafora a v roku 2013 Cenu Dominika Tatarku za rok 2012 získal Oleg pastier za knihu Za ozvenou tichých hlasov II (Päť scenárov, päť koláží).