Janukovyč požiadal Putina o použitie armády na Ukrajine

Veliteľ ruskej Čiernomorskej flotily dal ukrajinským vojakom na Kryme ultimátum. Majú sa vzdať do utorka rána, inak sa stanú terčom útoku. Oznámila to agentúra Interfax. Rusko posilnilo vojenské jednotky na východnej strane Kerčského prielivu a zmenilo postavenie bojových lodí v Sevastopole.

Janukovyč požiadal Putina o vojenský zásah

Zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč dnes listom požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o použitie vojenskej sily na nastolenie poriadku na Ukrajine. Na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN to oznámil ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin.

"V dôsledku vplyvu západných krajín dochádza (na Ukrajine) k otvorenému teroru a násilnostiam," citoval Čurkin z Janukovyčovho listu.

"Ľudia sú prenasledovaní pre jazyk a politické dôvody," píše sa podľa Čurkina v liste. "V tejto súvislosti by som požiadal prezidenta Ruska Vladimira Putina, aby použil ozbrojené sily Ruskej federácie na nastolenie zákonnosti, mieru, poriadku a stability a na ochranu ukrajinského ľudu," citoval Čurkin, ktorý kópiu listu ukázal účastníkom zasadnutia.

Padlo už ultimátum?

Velenie ruskej Čiernomorskej flotily dnes malo vyzvať ukrajinské sily na polostrove Krym, aby sa v utorok do 05.00 h miestneho času (04.00 h SEČ) vzdali, inak ruské ozbrojené sily zaútočia. Informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na zdroj z ukrajinského ministerstva obrany.

Ultimátum podľa agentúry Interfax-Ukrajina vydal veliteľ ruskej Čiernomorskej flotily generál Alexander Vitko. "Ak sa nevzdajú do piatej ráno, začne sa skutočný útok proti jednotkám a divíziám (ukrajinských) ozbrojených síl na celom Kryme," citovala agentúra Interfax-Ukrajina spomínaný zdroj.

Rusko poprelo existenciu ultimáta

Rusko dnes poprelo existenciu ultimáta, podľa ktorého sa mali ukrajinské jednotky na Kryme vzdať do utorka 05.00 h miestneho času (04.00 h SEČ), inak ruské sily zaútočia na celom polostrove. Informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa štábu Čiernomorskej flotily.

"To je úplný nezmysel," citovala predstaviteľa agentúra Interfax-AVN. "Zvykli sme si na každodenné obvinenia z vykonávania nejakých vojenských akcií vo vzťahu k našim ukrajinským kolegom," dodal.

Rusko za týždeň premiestnilo na Krym 16.000 vojakov

Rusko za ostatný týždeň premiestnilo na polostrov Krym okolo 16.000 vojakov. Na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN to dnes vyhlásil ukrajinský veľvyslanec pri medzinárodnom spoločenstve Jurij Sergejev.

"Od 24. februára bolo na Krym vyslaných okolo 16.000 ruských vojakov, ktorých priviezli vojenské lode, vrtuľníky a nákladné lietadlá z územia Ruskej federácie," povedal podľa agentúry Reuters ukrajinský veľvyslanec na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa venuje ukrajinskej kríze.

Turčynov vyzval Rusko, aby skončilo s agresiou

Úradujúci ukrajinský prezident Olexandr Turčynov dnes povedal, že ruská vojenská prítomnosť na Kryme sa stupňuje a vyzval Moskvu, aby zastavila svoju agresiu a pirátstvo. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Situácia na Kryme zostáva napätá a ruská vojenská prítomnosť (v tejto oblasti) sa stupňuje," uviedol Turčynov na tlačovej konferencii.

"Vyzývam ruskú vládu, aby prestala s provokáciami, agresiou a pirátstvom. Toto je zločin a vy zaň budete pykať," dodal dočasný ukrajinský prezident.

Ruská Čiernomorská flotila podľa Turčynova zablokovala ukrajinské bojové plavidlá v Sevastopolskom zálive, kde má svoju základňu. Dočasný ukrajinský prezident taktiež povedal, že situácia v niektorých regiónoch na juhu a východe Ukrajiny, kde žije veľa ruskojazyčného obyvateľstva, je "náročná", ale ukrajinské úrady majú situáciu pod kontrolou.

Dočasný prezident nepodpíše zrušenie jazykového zákona

Dočasný ukrajinský prezident Olexandr Turčynov neschváli rozhodnutie parlamentu zrušiť jazykový zákon z roku 2012, ktorý umožňuje používanie viacerých úradných jazykov, informovala o tom dnes agentúra Ria Novosti.

"Aj keď je jazykový zákon (z roku 2012) nevyvážený, nepodpíšem jeho zrušenie odhlasované parlamentom, až kým nebude schválený nový návrh zákona chrániaci všetky jazyky," povedal Turčynov.

Ternopil - korveta ukrajinského námorníctva, ktorej posádka sa odmietla vzdať Rusom

Na následky zranení zomrel ďalší aktivista z Majdanu

Ďalší účastník protivládnych demonštrácií z Kyjeva, ktorého neznámi páchatelia 18. februára brutálne zbili v ukrajinskej metropole, skonal dnes na následky otvorenej fraktúry lebky. Informoval o tom internetový server segodnya.ua.

Dvadsaťšesťročný aktivista Artem Mazur, ktorý pochádzal z mesta Chmeľnyckyj, bol na Majdane od prvopočiatku demonštrácií proti vláde Viktora Janukovyča. Pohreb mladého muža, ktorý pochádzal z mnohodetnej rodiny, sa uskutoční zrejme v stredu. Podľa oficiálnych zdrojov prišlo pri zrážkach v Kyjeve o život takmer 100 ľudí.

Mestá Cherson a Mykolajiv sa chcú pričleniť k Autonómnej republike Krym

Ukrajinské mestá Cherson a Mykolajiv sa chcú pripojiť k Autonómnej republike Krym. Správu priniesli ruské médiá s odvolaním sa na šéfa krymského parlamentu Vladimira Konstantinova.

Podľa jeho slov sa na neho s podobnými žiadosťami obrátili aj iné mestá a viaceré sevastopolské politické sily prejavili rovnaký záujem.

"Povedali sme im - rozhodnutie je na vás," konštatoval Konstantinov. Zdôraznil, že občania Sevastopolu, mesta s osobitým štatútom, by o prípadnom pričlenení rozhodovali v hlasovaní. "My sme pripravení poskytnúť im štatút osobitnej autonómie," dodal.

Cherson je prístavným ukrajinským mestom ležiacim severozápadne od Krymu pri ústí rieky Dneper. Žije tam viac ako 320.000 ľudí. Mykolajiv s viac ako pol miliónom obyvateľov je sídelným mestom Mykolajivskej oblasti. Leží na pobreží Južného Bugu asi 65 kilometrov od Čierneho mora.

Jaceňuk: Krym nikto nikomu nedá

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk dnes vyhlásil, že Ukrajina sa Krymu nikdy nevzdá. Informovala dnes agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že ruské jednotky pritom v podstate kontrolujú Krymský polostrov - ten je súčasťou Ukrajiny, ale na základe medzištátnej zmluvy tam sídli ruská Čiernomorská flotila.

Jaceňuk dnes v Kyjeve po rokovaniach s britským ministrom zahraničných vecí Williamom Hagueom pred novinármi vyhlásil: "Krym nikto nikomu nedá! Za to, čo sa teraz na Kryme deje, keď sa samozvaná nezákonná vláda pokúša znárodniť ukrajinský štátny majetok, odzbrojiť ukrajinské ozbrojené sily, bude treba niesť zodpovednosť pred ukrajinskými a medzinárodnými súdmi." Rusko má podľa Jaceňuka svoje záujmy, ale na Ukrajine existuje aj povedomie o tom, že "Rusko nemá právo narušovať naše záujmy, keď sleduje tie svoje." Ukrajinský premiér podľa agentúry Ukrinform znova zdôraznil, že Rusko nemá dôvod na použitie sily proti Ukrajincom, ukrajinským civilistom, ani na vyslanie ruského vojenského kontingentu na Ukrajinu. "Za tieto kroky bude treba platiť," vyhlásil.

Okrem toho dnes Jaceňuk v telefonickom rozhovore ubezpečil nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, že Ukrajina bude rešpektovať práva rusky hovoriacej väčšiny na Krymskom polostrove. Práve ohrozením ruských občanov a po rusky hovoriaceho obyvateľstva Ukrajiny a nevyhnutnosťou chrániť ich Rusko zdôvodňuje svoje najnovšie vojenské akcie na Krymskom polostrove.

Svetové spoločenstvo varuje Moskvu pred vážnymi následkami intervencie

Medvedev nariadil stavbu mosta cez Kerčský prieliv

Ruský premiér Dmitrij Medvedev dnes vydal pokyn pristúpiť k realizácii prác na výstavby mosta cez Kerčský prieliv. Projekt by mal byť hotový do 1. novembra tohto roku, samotná výstavba by mala trvať štyri až päť rokov, informovala ruská agentúra RIA Novosti, ako aj ukrajinská Ukrinform.

Medvedev v Moskve dnes po porade s podpredsedami svojej vlády podpísal nariadenie o vzniku dcérskej štruktúry štátnej spoločnosti Ruské automobilové cesty, ktorá bude vystupovať ako objednávateľ inžinierskeho prieskumu a prípravy technických a ekonomických náležitostí projektu pre výstavu mosta.
Most cez Kerčský prieliv skráti cestu z ukrajinského Chersonu do Novorossijska o 450 kilometrov. Cena celého projektu a výstavby sa odhaduje na 24 miliárd rubľov (479 miliónov eur).

Zmluvu o výstavbe mosta bola podpísaná vlani v decembri. V súvislosti s tým Medvedev uviedol, že "Ukrajina bola, je a bude pre Rusko veľmi dôležitým obchodným a ekonomickým parterom".
Kerčský prieliv sa nachádza medzi Čiernym a Azovským morom. Na jeho východe leží Tamanský polostrov a na západe Kerčský polostrov, ktorý je súčasťou Krymského polostrova. Zo severu na juh prielivom prechádza hranica medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ruské jednotky obsadili najvýchodnejší bod Krymu

Ruské jednotky obsadili v meste Kerch na Kryme trajektový terminál na najvýchodnejšom bode Krymu, odkiaľ odchádzajú lode na územie Ruska vzdialené 20 km. Vyvolalo to obavy, že Moskva plánuje na Krym priviesť ďalšie ruské jednotky. Od pondelka rána operujú na termináli vojaci bez označenia, no komunikujú po rusky.

Vojaci, ktorých Ukrajinci označili za ruských, už okupovali na Kryme letiská, obsadili ukrajinskú posádku v zálive Balaklava pri Sevastopole, ktorú odzbrojili. Podľa ukrajinského serveru Kyiv Post je hraničný prechod Armjans, jedna z dvoch cestných spojení medzi pevninskou Ukrajinou a Krymom, v rukách ozbrojencov a pod ruskou vlajkou. Ruskí vojaci tiež obsadili sevastopoľské medzinárodné letisko Belbek.

Ukrajinskí vojaci sa snažia nevydať zbrane Rusom

Ukrajinská pohraničná stráž vyhlásila, že v niektorých častiach Krymského polostrova Rusko blokuje mobilnú telefonickú komunikáciu. Informovala tiež o pohybe lodí v blízkosti čiernomorského prístavu Sevastopol.

Pohraničná služba podľa agentúry UNIAN informuje "o totálnych útokoch" ruských vojakov na ukrajinské jednotky. Útoky sa odohrali za posledných zhruba 24 hodín a uskutočňujú ich skupiny pozostávajúce z asi 100 špeciálne vyzbrojených ruských vojakov. Podľa UNIAN-u sa útoky vystupňovali po tom, ako predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov informoval o neústupčivosti pohraničníkov a ich aktívnom odmietaní rozhodnutí novej krymskej vlády.

Skupina ruských útočníkov v nedeľu neskoro večer obsadila sídlo pohraničnej služby v Kerči, kde zlikvidovali komunikačnú techniku, ako aj monitorovacie zariadenia. Väčšia časť ukrajinských vojakov sa po útoku presunula na zakotvené lode.

Napätá je aj situácia v Balaklave. Pokusy o útok na posádku ukrajinských ozbrojených síl zaznamenali v uplynulých hodinách aj vo Feodosiji, Perevaľnom a Beľbeku, kde ruskí vojaci pri akcii použili ohlušujúce granáty a zmocnili sa tam zbraní.

Vo všeobecnosti sa ukrajinskí vojaci snažia zabrániť ruským ozbrojencov zmocniť sa zbraní a munície. Ukrajinskí vojaci však uvádzajú, že svoje vojenské útvary bránia obuškami, kým "Rusi (na nich) šli s guľometmi".
Velenie ukrajinských jednotiek na Kryme uviedlo, že hlavnou taktikou je neprovokovať dobre vyzbrojených ruských vojakov. Zdôrazňujú pri tom, že v prípade útoku sa budú brániť.

V Sevastopole je aj nový veliteľ vojenského námorníctva Ukrajiny Serhij Hajduk, ktorý v nedeľu vystriedal Denysa Berezovského, ktorý deň po vymenovaní do funkcie prisahal vernosť proruskej vláde ukrajinského autonómneho regiónu Krym a teraz bude čeliť vyšetrovaniu za vlastizradu.

Množstvo obrnenej techniky sa sústreďuje na ruskej strane úzkeho Kerčského prielivu oddeľujúceho Rusko od Ukrajine patriaceho Krymu, informovala agentúra Reuters.

Ukrajinské velenie registruje aj aktívny pohyb plavidiel ruského námorníctva popri pobreží Čierneho mora. Ide pritom nielen o lode Čiernomorskej flotily, ale aj o lode Baltickej a Severomorskej flotily, čo je - ako pripomína UNIAN - porušenie ukrajinsko-ruských zmlúv o pobyte Čiernomorskej flotily na území Ukrajiny.

Vzdušný priestor narušili ruské stíhačky

Ruské stíhačky v noci nadnes dvakrát narušili ukrajinský vzdušný priestor nad Čiernym morom. S odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo obrany a agentúru Interfax o tom dnes informovala agentúra Reuters. Ukrajinské letectvo však zabránilo ďalším provokáciám.

V situácii, keď Rusko de facto ovládlo Krymský polostrov a naďalej tam posilňuje svoju prítomnosť, Nemecko objasnilo svoj plán na vytvorenie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktorej cieľom bude riešiť tamojšiu krízu "otvorením komunikačných kanálov medzi Moskvou a novou ukrajinskou vládou."

Ako dnes uviedla hovorkyňa nemeckého ministerstva zahraničných vecí, ich vzájomná komunikácia sa doteraz obmedzila na jediný telefonát. Kontaktná skupina je podľa hovorkyne dôležitá, lebo "potrebujeme nielen dialóg s Ruskom, ale aj dialóg medzi Ukrajinou a Ruskom". Vzájomný kontakt je podľa nej dôležitý na vytvorenie atmosféry dôvery medzi oboma vládami.

Krymský premiér: Ľud si vzal moc do rúk

Nový proruský krymský premiér Sergej Aksionov obhajoval prevzatie moci na tomto čiernomorskom polostrove. Politici v Kyjeve na Majdane vyzvali ľud, aby vzal moc do svojich rúk. "Ľud ju teda vzal," povedal Aksionov v rozhovore pre ruské provládne noviny Rossijskaja Gazeta. Čo platilo pre hlavné mesto Kyjev, musí platiť aj pre Krymskú autonómnu republiku, zdôraznil Aksionov. Nová vláda v Kyjeve považuje po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča vedenie na Kryme za nelegitímne, uviedla agentúra DPA. Ukrajina zároveň obviňuje Rusko o obsadenia ukrajinského územia.

Proruský krymský premiér povedal, že o štatúte Krymu sa rozhodne v referende, ktoré sa má uskutočniť 30. marca. Po referende môže dôjsť k odtrhnutiu polostrova od Ukrajiny, píše DPA. Aksionov sa vyjadril optimisticky v súvislosti s nadchádzajúcou turistickou sezónou, ktorá sa začne v máji. Krym okrem toho dúfa s miliardovou pomocou z Moskvy. "Krym prispeje do rozpočtu. Rýchlo splatíme všetky dlhy," povedal Aksionov. "Budú tu žiť ľudia všetkých národností a budú sa radovať," dodal proruský krymský premiér.

Putinova Rada pre ľudské práva odporúča nevyslať ruské jednotky

Rada pre ľudské práva pri prezidentovi Ruskej federácie odporúča nevyslať ruské jednotky na Ukrajinu. Informovala o tom dnes ukrajinská tlačová agentúra UNN.

"Použitie vonkajšej vojenskej sily spojené s narušením suverenity susedného štátu protirečí medzinárodným záväzkom Ruska, podľa nášho názoru vôbec nezodpovedá rozsahu porušení (ľudských práv na Ukrajine)," uvádza sa vo vyhlásení. V dokumente sa konštatuje, že správy o útokoch, nepokojoch a zabíjaní na Kryme sú nedôveryhodné a zveličené.

Podľa svedectva člena rady Andreja Jurova neboli za posledné dva dni zaznamenané žiadne obete ani zranení v radoch civilistov a príslušníkov ozbrojených síl, ako sa o tom hovorilo v sobotu na zasadaní Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu. Napriek tomu, že v Rade federácie zazneli aj protestné hlasy, senátori v sobotu podporili návrh prezidenta Vladimira Putina a odobrili vyslanie ruských jednotiek na ochranu ruských občanov a po rusky hovoriaceho obyvateľstva na Kryme a vo východnej časti Ukrajiny.

Rada pre ľudské práva však upozornila, že nasadenie ozbrojených síl môže vyvolať ďalšiu eskaláciu násilia a porušovanie ľudských práv.

"Problémy Ukrajiny treba riešiť politickým urovnaním a hľadaním kompromisného riešenia pre najdôležitejšie problémy (napríklad o štatúte jazykov), ale nie prostredníctvom vyslania vojsk. V tejto súvislosti považujeme za nevyhnutné úplne vylúčiť použitie ozbrojených síl pri urovnaní vnútropolitickej krízy na Ukrajine," uvádza sa vo vyhlásení.

Kerry príde do Kyjeva

Minister zahraničných vecí USA John Kerry v utorok pricestuje do Kyjeva, aby dal najavo "pevnú podporu ukrajinskej zvrchovanosti, nezávislosti, územnej celistvosti a práva Ukrajincov na určenie vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho zasahovania či provokácie". V nedeľňajšom vyhlásení o tom informoval Kerryho rezort odmietajúci vojenské aktivity Ruska na Kryme, kde sa obyvatelia ruskej národnosti vzbúrili proti novej ukrajinskej vláde. Washington predtým pohrozil Moskve ekonomickými sankciami, podľa vyjadrenia jedného z predstaviteľov sa však zatiaľ vážnejšie nezaoberá možnosťou zaangažovať sa do sporu vojensky. Administratíva prezidenta Baracka Obamu chce namiesto toho využiť diplomatickú a ekonomickú stratégiu, ktorá by zvrátila prevzatie kontroly nad Krymom ruskými silami a odradila Moskvu od ich vyslania hlbšie na územie Ukrajiny.

"Domnievam sa, že sa v tejto chvíli zameriavame na politické, diplomatické a ekonomické možnosti," povedal novinárom nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ vo Washingtone. "Pravdupovediac, našim cieľom je podporiť územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny, nie vyvolať vojenskú eskaláciu... Nemyslím si, že by sme sa v tejto chvíli zameriavali na predstavu akejsi americkej vojenskej intervencie." Samotný Kerry predtým označil nasadenie ruských vojsk na Ukrajine za "neuveriteľný akt agresie" a varoval, že pre Američanov "sú v hre všetky možnosti", čo v diplomatickom jazyku znamená možnosť vojenského zásahu.