Pred štvrťstoročím opustili sovietske jednotky Afganistan

Islamistické militantné hnutie Taliban v sobotu vyzvalo obyvateľov Afganistanu, aby "vyhnali" Američanov zo svojej krajiny. Taliban tak urobil v deň, keď si Afganci pripomínajú stiahnutie sovietskych jednotiek po tom, ako ich mudžahedíni porazili. Osud Sovietov teraz podľa militantov budú nasledovať aj Američania.

"Amerika dnes čelí rovnakému osudu, ako bývalí Sovieti," uviedol Taliban v oficiálnom stanovisku."Islamský emirát Afganistanu vyzýva jeho obyvateľov, aby sa porátali s dnešnými votrelcami rovnako, ako to urobili so včerajšími votrelcami," dodalo hnutie v narážke na pomenovanie režimu, ktorý Afganistan používal počas represívnej vlády Talibanu v rokoch 1996 až 2001. "Chceme Američanom pripomenúť, že ani v minulosti sme neprijali votrelcov spolu s ich sladkými a milými sloganmi. Vymazali sme ich z mapy sveta. Daj bože, aby váš osud bol rovnaký."

Sovieti vtrhli do Afganistanu v decembri 1979 a zostali tam viac ako deväť rokov až do februára 1989. O invázii rozhodol vtedajší sovietsky líder Leonid Brežnev a ukončil ju posledný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Dôvody napadnutia boli rôzne - jedným z nich mala byť aj rivalita medzi vtedajším Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi v rámci studenej vojny. Afganistan by tiež komunistickému bloku v prípade ovládnutia poskytoval geopoliticky výhodný prístup do Indie a na Blízky východ. Hornatá krajina takisto disponuje veľkým nerastným bohatstvom, čo malo podľa historikov tiež hrať istú rolu.

Posledný konvoj sovietskych vojakov prešiel mostom spájajúcim severný Afganistan a vtedajší Sovietsky zväz presne 15. februára 1889.

Ruský minister obrany vyznamenal veteránov

Ruský minister obrany Sergej Šojgu dnes ocenil veteránov vojny v Afganistane ako "skutočných vlastencov" pri príležitosti 25. výročia ukončenia sovietskej vojenskej intervencie v tejto krajine.

Minister vo svojom vyhlásení uviedol, že hrdinstvo sovietskych vojakov bolo súčasťou "najlepších bojových tradícii vlasti". Dodal, že skúsenosti získané počas afganskej vojny boli užitočné pre protiteroristické a mierové snahy.

Sovietska invázia sa začala 25. decembra 1979. Posledné jednotky sa z krajiny stiahli 15. februára 1989. Na podnet sovietskeho lídra Michaila Gorbačova vyhlásil sovietsky parlament v roku 1989, že vojna v Afganistane bola chyba.

Podľa ruského ministra obrany zahynulo počas vojny viac ako 14.000 sovietskych vojakov a približne 50.000 bolo zranených.

Vláda prosovietskeho prezidenta Nadžibulláha padla v apríli 1992 po tom, ako Moskva stiahla svoju podporu kvôli rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Franc Klincevič, predseda Zväzu afganských veteránov, vyzval vládu, aby prehodnotila odsúdenie vojny parlamentom, doplnila agentúra AP.

Na výročie uskutočnil Taliban ďalší útok na koaličných vojakov

Pri výbuchu nálože zahynul na juhu Afganistanu príslušník NATO, informovala medzinárodná koalícia. Štátnu príslušnosť vojaka ani miesto, kde zahynul, nespresnila.

Podľa údajov agentúry AP prišlo o život v Afganistane od začiatku roka 12 koaličných vojakov. Došlo k tomu v čase intenzívnejších útokov militantov, ktorí sa snažia znovu získať kontrolu na územiami.

Chronológia udalostí v Afganistane od roku 1979 do roku 2004

1979: Invázia Sovietskeho zväzu, ktorá vyústila do desať rokov trvajúcej občianskej vojny s antikomunistickými silami mudžahedínov podporovaných a vycvičených Spojenými štátmi.

1989: Sovietske vojská sa stiahli po tom, čo zahynulo asi 15 000 vojakov a bola nastolená promoskovská vláda. Boje medzi povstalcami a vládnymi silami ale pokračovali.

1992: Bábková vláda padla, keď povstalci postupujúci na Kábul zvrhli 14 rokov trvajúci režim podporujúci Sovietov, počas ktorého zahynuli asi dva milióny Afgancov a 6 miliónov utieklo z krajiny. Napätia medzi súperiacim povstalcami, umiernenými a islamskými fundamentalistickými silami viedli k zničujúcej občianskej vojne.

1994: Vznikla islamská fundamentalistická skupina Taliban.

1996: Taliban prevzal kontrolu v Kábule a vo väčšine krajiny, mimo oblastí, ktoré boli pod kontrolou súperiacej Severnej aliancie, prevažne na severovýchode. Hnutie Taliban zaviedlo tvrdú verziu islamu.

1998: Spojené štáty odpálili rakety na základne lídra al-Kájdy Usámu bin Ládina obvineného z bombových útokov
na ambasády na východe Afriky.

1999: OSN uvalili sankcie na Afganistan s cieľom prinútiť Taliban, aby vydal Ládina obviňovaného tiež z útokov na Spojené štáty 11. septembra.

9. septembra 2001: Dva dni pred útokmi na USA dvaja podozriví členovia al-Kájdy zabili hlavného nepriateľa Talibanu, šéfa Severnej aliancie Ahmeda Šaha Masúda.

7. októbra 2001: Americké a britské sily začali letecké útoky na Afganistan po tom, čo Taliban odmietol vydať bin Ládina.

13. novembra 2001: Talibanskí bojovníci opustili Kábul.

7. decembra 2001: Padla bašta Talibanu, Kandahár. Lídri Talibanu Mulláh Muhammad Omar a bin Ládin utiekli.

22. decembra 2002: Hámid Karzaj, etnický paštún, ktorý viedol jeden z najväčších kmeňov na juhu Afganistanu, zložil sľub ako šéf polročnej dočasnej vlády.

13. júna 2002: Karzaj je zvolený za hlavu štátu v novej dočasnej vláde.

6. júla 2002: Zabili viceprezidenta Abdula Kadira.
Nevyšli dva pokusy o atentát na Karzaja.

august 2003: NATO rozmiestnilo v Kábule vojakov mierovej misie, ktorá sa neskôr rozrástla do ďalších oblastí a na počet 11 000 vojakov. USA má v Afganistane takmer 20 000 vojakov.

4. januára 2004: Legislatívna rada Loja džirga ratifikovala novú ústavu, čím sa z Afganistanu stal islamský štát so silným prezidentom.

9. októbra 2004: Karzaj vyhral prvé prezidentské voľby.