Líder bosnianskych Srbov vyzýva na rozdelenie krajiny

Podľa vyjadrení pre srbskú verejnoprávnu stanicu RTS, ktoré cituje spravodajský portál Balkan Insight, je dnešná Bosna a Hercegovina "nešťastnou krajinou", ktorú zachráni len rozdelenie. Vlnu protivládnych nepokojov vo viacerých mestách Dodik označil za dôkaz neschopnosti úradu takzvaného vysokého predstaviteľa v Sarajeve riešiť problémy obyvateľov, ktorí sa búria proti zatváraniu podnikov po divokej privatizácii a vysokej nezamestnanosti.

"Medzinárodné spoločenstvo tu je len preto, aby bralo peniaze, pretože jeho konzultačné spoločnosti dostávajú 40 percent z každého daru či projektu," povedal Dodik s tým, že obohacovanie bolo jedným z dôvodov vytvorenia medzinárodného protektorátu v Bosne. Protesty v uplynulých týždňoch sa podľa neho do Republiky Srbskej nerozšírili, Balkan Insight však pripomína, že menšie demonštrácie sa konali aj v bosniansko-srbských mestách Bijelijna, Prijedor a Banja Luka. "Toto je jedna nešťastná krajina, ktorá sa musí rozdeliť na tri časti, aby ľudia mohli žiť pokojne," doplnil prezident, ktorý sa podobne vyjadril už dávnejšie. Dodik pre srbskú rádiotelevíziu taktiež uviedol, že podľa prijatých ohlasov by medzinárodné spoločenstvo proti rozdeleniu nenamietalo, ak by sa uskutočnilo pokojným spôsobom.

Základy pre fungovanie samostatnej Bosny a Hercegoviny vytvorila Daytonská dohoda z roku 1995, vďaka ktorej sa podarilo zastaviť krviprelievanie medzi etnickými Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi. Zmluva zároveň krajinu rozdelila na Republiku srbskú s hlavným mestom Banja Luka a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, ktorej správnym centrom je Sarajevo. Najvyšším orgánom krajiny je rotujúce predsedníctvo, v ktorom sa každých šesť mesiacov striedajú predstavitelia všetkých troch národnostných skupín. Okrem centrálnej vlády má výkonné právomoci aj osobitný zástupca medzinárodného spoločenstva. V súčasnosti je ním Rakúšan Valentin Inzko, ktorého predchodcom bol slovenský diplomat Miroslav Lajčák.