Opoziční radikáli odišli z obsadenej budovy ukrajinského ministerstva

Radikálni opoziční aktivisti sa dnes stiahli z budovy ukrajinského ministerstva spravodlivosti v centre Kyjeva, ktorú okupovali od nedele večera. Informovala o tom agentúra DPA.

Ukrajinská ministerka spravodlivosti Olena Lukašová predtým pohrozila, že ak demonštranti budovu neopustia, navrhne Rade bezpečnosti štátu a obrany, aby vyhlásila výnimočný stav.

Ministerstvo spravodlivosti obsadilo v nedeľu večer asi 50 aktivistov radikálneho hnutia Spoločná vec (Spiľna Sprava) oblečených v maskáčoch a prilbách, ktorí vylomili dvere, poškodili mreže na oknách, vybili sklenené výplne a následne sa v objekte zabarikádovali.

Líder skupiny Oleksandr Danyľuk zdôraznil, že uvoľnenie okupovanej budovy ministerstva spravodlivosti neznamená kapituláciu. Podľa jeho slov bude nasledovať blokáda všetkých ústredných úradov v Kyjeve. Za
týmto účelom povolal do hlavného mesta stúpencov hnutia z ukrajinských regiónov.

"V nasledujúcich troch dňoch sa rozhodne o osude Ukrajiny," napísal Danyľuk na Facebooku.

Šéfka rezortu spravodlivosti Olena Lukašová sa podľa neho bude môcť vrátiť do budovy ministerstva, až keď dôjde k prepusteniu všetkých zadržaných aktivistov.

Hnutie Spoločná vec je militantnou odnožou masového protestného hnutia na Ukrajine, známeho pod označením Euromaidan. Príslušníci tejto radikálnej skupiny koncom minulého týždňa obsadili aj budovu ministerstva poľnohospodárstva a nakrátko vnikli aj do sídla ministerstva energetiky.

Hlavní vodcovia prozápadnej opozície sa od obsadzovania vládnych budov dištancovali. Radikáli ubezpečili, že nebudú obsadené objekty drancovať ani ničiť dokumenty.

Premiér vysvetloval dôvody pozastavenia eurointegrácie

Ukrajinský premiér Mykola Azarov dnes v rozhovore pre ukrajinský denník Segodňa uviedol, že rozhodnutie o pozastavení eurointegrácie Ukrajiny "nebolo spontánne". Vedenie krajiny sa podľa neho do poslednej chvíle dúfalo v prijateľnejšie podmienky zo strany EÚ.

Azarov uviedol, že rozhodnutiu predchádzali desiatky rokovaní s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Ukrajinská vláda sa nádejala, že sa podarí nájsť riešenie, ktoré by Ukrajine vyhovovalo.

"Dúfali sme, že s pomocou MMF budeme môcť riešiť problémy s rozpočtovým deficitom, modernizáciu ekonomiku, vyplatiť (ruskému plynárenskému koncernu) Gazpromu obrovské sumy za plyn," spresnil Azarov.

Dodal, že rokovania boli "do istej miery" dôverné. "Ja osobne som takéto rokovania viedol do poslednej minúty, takže som v tom čase nemohol verejne vystúpiť a oznámiť, že táto kapitola sa zatvára a ideme iným smerom," vysvetlil ukrajinský premiér.

Podľa neho sa ukrajinská vláda rozhodla pre pozastavenie eurointegrácie po tom, ako sa stalo očividným, že "všetky rokovania s európskymi (a nielen tými) partnermi (o finančnej pomoci pre Ukrajinu) zostanú len v rovine rokovaní".

Azarov v rozhovore pre denník avizoval, že Ukrajinu podpíše v dohľadnom čase s Ruskom sériu veľkých kontraktov o spoločných projektoch v oblasti lodiarstva a leteckého priemyslu, ako aj v ďalších oblastiach.

Premiér vyzdvihol finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v decembri poskytlo Rusko, a zdôraznil, že sa tým začala príprava ukrajinského priemyslu na podmienky fungovania v zóne voľného obchodu s EÚ.

Podľa dohody o finančnej pomoci, ktorú 17. decembra v Moskve podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny, Vladimir Putin a Viktor Janukovyč, sa Rusko zaviazalo znížiť ceny plynu pre Ukrajinu približne o jednu tretinu a zároveň kúpiť ukrajinské vládne dlhopisy za 15 miliárd dolárov (10,91 miliardy eur).

Koalícia je pripravená odvolať vládu, má podmienky

Poslanecký klub Strany regiónov v ukrajinskom parlamente je pripravený hlasovať za odvolanie vlády Mykolu Azarova, ale len v prípade, že opozícia prijme návrh prezidenta Viktora Janukovyča, aby sa jej poprední zástupcovia postavili do vedenia vlády. Podľa agentúry RIA Novosti to uviedol poslanec Strany regiónov Michailo Čečetov.

Na poslednom kole rokovaní s opozíciou Janukovyč ponúkol lídrovi strany Vlasť Arsenijovi Jaceňukovi post predsedu vlády a vodcovi strany UDAR Vitalijovi Kličkovi funkciu vicepremiéra pre humanitárne záležitosti. Jaceňuk v nedeľu deklaroval, že opozícia túto ponuku neodmieta, ale ani neprijíma: všetko podľa neho závisí od vôle národa a výsledku rokovaní v rámci opozície.

Demisia vlády je jednou z kľúčových požiadaviek ukrajinskej opozície, ktorými podmieňuje ukončenie už viac než dva mesiace trvajúcich protivládnych protestov.

Súd zaviazal Klička, aby uviedol, kde má trvalý pobyt

Kyjevský súd svojím verdiktom zaviazal lídra ukrajinskej opozície Vitalija Klička, aby odpovedal na otázku, či má právo na trvalý pobyt v USA a Nemecku. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN s odvolaním sa na denník Zakon i biznes.

Odpoveď od Klička súdnou cestou žiadal poslanec opozičnej strany Vlasť Vasilij Zadorožňuk, keďže líder opozičnej strany UDAR jeho žiadosť o odpoveď ignoroval.

Vo svojom rozhodnutí sa súd odvolal aj na prax Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej verejnosť má právo byť informovaná o niektorých aspektoch súkromného života verejne činných osôb vo väčšom rozsahu ako u radových občanov.

Kličkov trvalý pobyt v zahraničí môže zamiešať karty na politickej scéne, keďže ukrajinský parlament v októbri prijal zákon zakazujúci uchádzať sa o prezidentský úrad ľuďom, ktorí prežili veľkú časť svojho života v zahraničí. Podľa zákona kandidát na prezidenta musí žiť na Ukrajine najmenej desať rokov.

Kličko na jeseň potvrdil svoj záujem kandidovať v prezidentských voľbách, ako aj fakt, že má nemecké občianstvo. Zdôraznil však, že to neodporuje ukrajinským zákonom, ani to neanuluje jeho ukrajinské občianstvo. Uviedol vtedy, že je ukrajinským občanom a má zároveň i právo žiť v Nemecku.

Dianie v Kyjeve naživo