ÚS: Pri antidiskriminačných žalobách sudcov boli porušené ústavné práva
Problém takzvaných antidiskriminačných žalôb sudcov sa po dnešnom náleze Ústavného súdu (ÚS) vracia na začiatok. Senát ÚS v zložení Milan Ľalík, Lájos Meszároš a Sergej Kohút tak vyhovel sťažnosti Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti (MS) vo tejto veci.
ÚS bola už 2. decembra 2010 doručená sťažnosť, ktorou MS namietalo porušenie základného práva na súdnu ochranu, najmä na prerokovanie veci nezávislým a zákonným súdom a práva a na zákonného sudcu. Ako dnes na verejnom zasadnutí senátu objasnil sudca spravodajca Meszároš, celá vec sa dostala na ÚS po tom, keď Okresný súd Bratislava I uznal antidiskriminačnú žalobu jedného zo svojich kolegov, pričom z celkovej požadovanej sumy odškodnenia viac ako 150.000 eur mu priznal sumu takmer 90.000 eur.
Ministerstvo sa proti tomuto rozhodnutiu odvolalo na Krajský súd v Bratislave a potom nastala séria námietok zaujatosti a vylučovania sudcov kvôli tomu, že o veci mali rozhodovať ďalší sudcovia, ktorí sami podali podobné žaloby. Tieto námietky sa dostali na Najvyšší súd (NS) SR, kde jeho predseda rozhodol o tom, že všetky námietky zaujatosti bude exkluzívne riešiť jeden senát NS.
Ústavný súd rozhodol, že práva sťažovateľky (Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti) boli porušené. „Nie je prípustné, aby na akomkoľvek súde existoval mechanizmus, ktorý znemožňuje náhodné prideľovanie spisov a naopak umožnil jednému senátu rozhodovať o námietkach zaujatosti,“ uviedol v odôvodnení nálezu predseda senátu Ľalík. Takisto zdôraznil, že nie je v súlade s Ústavou SR, aby sudcovia rozhodovali o antidiskriminačných žalobách, ak sami takéto žaloby podali.
Antidiskriminačné žaloby proti šesťnásobným príplatkom bývalých špeciálnych sudcov podalo niekoľko stoviek sudcov. Žiadajú okrem iného nemajetkovú ujmu. Ich pozíciu posilnilo rozhodnutie Ústavného súdu SR, po ktorom došlo k zmene Špeciálneho súdu na Špecializovaný trestný súd (ŠTS), zníženiu príplatkov a k tomu, že sudcovia nemusia mať bezpečnostnú previerku. Napríklad len Okresný súd Bratislava I pojednával o žalobách viacerých sudcov NS SR, ktorí požadovali odškodné vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur.
Senát ÚS dnes nepriznal náhradu trov konania pre víťaznú stranu. Podľa Ľalíka nie je možné mrhať verejnými zdrojmi tak, že si ministerstvo, ktoré má dostatok fundovaných právnikov prizve na zastupovanie pred ÚS externého právnika.
Podľa predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina je Slovenská republika povinná rešpektovať verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, vrátane sudcov Ústavného súdu SR, inak hrozí vylúčenie z Rady Európy, čo by bol medzinárodný škandál. Zdôraznil tiež, že v prípade antidiskriminančných žalôb on takúto žalobu nepodal a ani vo veci nerozhodoval.