Vodné zdroje Bratislavy sú ohrozené

Môžu za to aj nekvalitné zákony, ktoré vedia developeri a stavebné spoločnosti bez problémov obísť. Ak by došlo k znehodnoteniu vodných zdrojov, Bratislavčania by mali vážny problém s pitnou vodou. Jej súčasné vodné zdroje totiž nemajú žiadnu náhradu

Viacero vodných zdrojov v Bratislavskom samosprávnom kraji je ohrozených občianskou výstavbou i ťažbou nerastov v ich okolí. Ak príde k ich trvalému znehodnoteniu, nemá ich čo nahradiť. Na túto skutočnosť na dnešnej tlačovej konferencii upozornili predstavitelia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Problematike ochrany vodných zdrojov je preto podľa nich práve v tomto období potrebné venovať maximálnu pozornosť.

Súčasná legislatívna ochrana nie je dostatočná

Ako uviedla vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS Alena Trančíková, za nedostatočnú efektívnu ochranu vodných zdrojov môže najmä benevolentná legislatíva, ktorá nedostatočne chráni vodné zdroje. "Vyhláška Ministerstva životného prostredia (MŽP) z roku 2005, ktorá upravuje ochranu vodných zdrojov, vymedzuje povolené a nepovolené činnosti len veľmi orientačne, nie jasným a taxatívnym spôsobom," uviedla Trančíková.
"Vyhláška sa spolieha na to, že jednotlivé vodné zdroja budú chránenené konkrétnymi rozhodnutiami samospráv, tie však nie sú v súlade s rozhodnutiami o ochraných pásmach, ktoré pochádzajú väčšinou zo 70. a 80. rokov," dodala odborníčka BVS. Ďalším problémom je aj nedostatočná kontrola územných plánov a súladu územných plánov s ochranou vodných zdrojov. "Stáva sa nám preto, že v ochranných pásmach sú povoľované činnosti, ktoré môžu byť zdrojom znečistenia podzemných vôd a kontaminácie vodných zdrojov," skonštatovala Trančíková.
Podľa Trančíkovej vodárenské zdroje na území BSK a špeciálne na Žitnom ostrove ohrozuje najmä mohutná občianska výstavba – platí to napríklad v oblasti VZ Šamorín, kde je v ochrannom pásme 2. stupňa naplánovaná výstavba 350 rodinných domov, bytových domov i hokejovej haly. "To všetko sú potenciálne znečistenia podzemných vôd," dodala Trančíková. Občianska výstavba na základe upravených hraníc v územnom pláne je možným ohrozením aj VZ Maruša pri obci Píla.

Počet prameňov pre Bratislavu sa znižuje

Trančíková dodala, že občianska výstavba v druhom stupni ochranného pásma bola už realizovaná v oblasti VZ Čunovo, pričom tento vodný zdroj má byť do konca roku 2013 odstavený. Vodné zdroje Vajar pri Rohožníku môže podľa Trančíkovej ohroziť plánovaná ťažba karbonátov v blízkosti prameňa, v rámci VZ Vývrat pri Stupave je potenciálnym ohrozením výstavba súkromného rekreačného zariadenia v blízkosti prameňa. Problematickým môže byť aj plánovaná výstavba golfového ihriska pri Rusovciach. „Ak si len uvedomíme, akým spôsobom je potrebné prostredníctvom hnojív a herbicídnych postrekov udržiavať kvalitný golfový trávnik, takáto stavba vyvoláva v prípade blízkeho zdroja podzemnej vody jednoznačné riziko," povedal Trančíková.

Stratené vodné zdroje už nie je možné nahradiť

Varovanie pred možným znečistením podzemných vôd a ohrozenie kvality pitnej vody má podľa Trančíkovej zobudiť verejnú mienku a upozorniť na to, že ak sa trvalo znehodnotia súčasné vodárenské zdroje, v súčasnej dobe, v rámci miery zástavby území a podnikateľskej činnosti človeka, nie je spôsob, ako súčasné zdroje pitnej vody nahradiť. "Jedine za cenu výstavby veľkých úpravovní vody, ktoré však neposkytnú vodu v takej kvalite, v akej si ju môžeme dopriať teraz," povedal Trančíková.
Mementom by podľa nej mal byť odstavený vodárenský zdroj v Podunajských Biskupiciach v Bratislave, ktorý na začiatku 70. rokov znehodnotili ropné látky zo Slovnaftu. Hoci je to jediný trvalo zničený vodný zdroj na Slovensku, podľa Trančíkovej ide o to, aby už v princípe nevznikalo riziko, že k nemu pribudne ďalší. "Pitná voda je niečo, bez čoho nevyžijeme ani deň, je preto našou povinnosťou sa o ňu postarať aj pre budúce generácie," uviedla Trančíková.