KDH chce otvoriť diskusiu o lobingu
KDH chce na pôde parlamentu otvoriť širokú diskusiu o lobingu. Ako povedal na tlačovej besede predseda hnutia Ján Figeľ, korupcia sa často zamieňa s lobingom a nie je často jasné, o čo ide.
Preto návrh KDH je podľa neho dôležitým príspevkom k riešeniu situácie, ktorá vytvára viac transparentnosti. „V západnej Európe je lobing považovaný za dôležitú súčasť života. Má svoje zákonné ukotvenie. KDH chce, aby sa o lobingu otvorila širšia diskusia a národná rada riešila túto problematiku,“ povedal. Zároveň upozornil, že Smer-SD od nástupu k moci neprijal žiadnu pozitívnu legislatívu pre boj s korupciou alebo úpravu lobingu. „Boj s korupciou nepozná pravicové alebo ľavicové riešenia, ale dobré a zlé. Pre KDH je boj s korupciou jednou z hlavných priorít,“ zdôraznil.
Podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského viaceré fyzické a právnické osoby chcú vstupovať do prípravy legislatívy. „Udomácnil sa názor, že to robia zo zištných dôvodov, ale nemusí to tak byť. KDH chce tento proces stransparentniť,“ povedal. V zákone preto kresťanskí demokrati definujú, kto môže byť lobista a za akých podmienok môže lobing vykonávať.
Vo viacerých tradičných demokratických krajinách ako napríklad v Spolkovej republike Nemecko, ale aj v samotných inštitúciách Európskej únie, akými sú Európsky parlament či Európska komisia, je podľa predstaviteľov KDH lobovanie legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je právne regulované. Cieľom predkladateľov je preto zakotvenie lobingu v slovenskom právnom poriadku a tým snaha o väčšiu mieru transparentnosti a očistenia verejného života.
Predložený návrh zákona definuje pojem lobing, stanovuje podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň určuje práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Zároveň stanovuje sankcie za porušenie príslušných ustanovení. Lobista podľa návrhu vykonáva lobing na základe žiadosti klienta, alebo vo svoj prospech. Lobovať môžu u verejných funkcionárov, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie ministerstvo vnútra. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí, musí v návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.
Podstatnou súčasťou návrhu zákona sú ustanovenia, ktoré definujú práva a povinnosti lobistov. Lobista má právo zúčastňovať sa na verejných schôdzach výborov NR SR a na schôdzach ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a na jednotlivých úrovniach regionálnych samospráv. Za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok je oprávnený vystúpiť s časovo ohraničeným príspevkom. Môže taktiež požadovať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci. Lobista je povinný v prípade uskutočnenia lobistického kontaktu s verejným funkcionárom oznamovať pravidelne, písomne i elektronicky raz za polrok zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností je možné uložiť lobistovi pokutu až do 33 194 € alebo zákaz činnosti do päť rokov.
Lobing nesmie vykonávať verejný funkcionár. Ten taktiež nesmie prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Verejní funkcionári sú taktiež povinní zverejniť za uplynulý polrok pracovné schôdzky s lobistami.
Pozrite si TB Jána Figeľa