Recesia v eurozóne bude podľa EK výraznejšia

EK predpokladá, že v horizonte prognózy domáci dopyt zostane mierny. Prekážky brániace domácemu dopytu sa pomaly zmierňujú, uvádza sa v správe komisie, ale aj napriek tomu domáce investície a spotreba sa v súčasnosti stále udržiavajú v útlme.

Aj keď sa významne zlepšila situácia na finančnom trhu a v EÚ ako celku sa znížili úrokové sadzby, do reálnej ekonomiky sa to ešte zatiaľ nepremietlo. V členských štátoch sa prejavujú len váhavé signály zmierňovania finančnej fragmentácie a podniky v zraniteľných ekonomikách naďalej čelia prísnym úverovým podmienkam.

Korekcia vonkajších a vnútorných nerovnováh úspešne pokračuje a očakáva sa, že niekoľko zraniteľných členských štátov zaregistruje v tomto roku prebytky na bežnom účte, ako aj zlepšenie ziskovosti vývozného odvetvia. Aj napriek progresívnemu znižovaniu dlhu je však pravdepodobné, že v horizonte prognózy rast zostane zaťažený.

V dôsledku znižovania vplyvu minulého zvyšovania cien energie na infláciu sa v posledných štvrťrokoch naďalej spomaľovala inflácia spotrebiteľských cien. Tento rok sa očakáva pokračovanie postupného znižovania inflácie, ktorá sa teraz predpokladá na úrovni 1,8 % v EÚ a 1,6 % v eurozóne v roku 2013; mala by sa stabilizovať na úrovni 1,7 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne v roku 2014.

Podľa prognóz Slovensko bude v rokoch 2013 a 2014 mierne nad inflačným priemerom EÚ a eurozóny s hodnotami 1,9 %, respektíve 2 %. Prognózy EK uvádzajú, že pokračovať má aj znižovanie deficitov verejných financií. Celkové fiškálne deficity by podľa predpokladov mali v roku 2013 klesnúť z –3,4 % v EÚ na -3,2 % v roku 2014 a z –2,9 % v eurozóne na -2,8 % na budúci rok.

Pre Slovensko sa odhaduje mierny nárast deficitu verejných financií z tohoročnej úrovne -3 % na budúcoročný stav -3,1 %. Očakáva sa tiež, že tempo konsolidácie vzhľadom na rovnováhy štrukturálneho rozpočtu bude nižšie než v roku 2012. Vzhľadom na slabý výhľad hospodárskej činnosti sa predpokladá, že pomery dlhu k HDP dosiahnu tento rok 89,8 % v EÚ a 95,5 % v eurozóne. Na budúci rok by to malo byť 90,6 % a 96 % v prípade eurozóny.

Slovensko sa v tejto kategórii ocitlo na treťom najlepšom mieste v eurozóne a celkovo 10. mieste v EÚ s pomerom dlhu k HDP vo výške 54,6 %. Na budúci rok by si malo udržať rovnakú pozíciu s indikátorom 56,7 %.

Komisia konštatovala, že riziká hospodárskeho výhľadu v dôsledku významných politických rozhodnutí sa od posledného leta stali vyrovnanejšie, no riziká poklesu naďalej pretrvávajú.
Ak by sa nevykonali ďalšie reformy, mohli by vysoké úrovne nezamestnanosti v niektorých členských štátoch ovplyvniť sociálnu súdržnosť a stať sa trvalými.

Priaznivá situácia na finančných trhoch alebo rýchlejší ako očakávaný pokrok v oblasti korekcie a reforiem by mohli urýchliť návrat dôvery a napredovanie oživenia. Celosvetový rast by mohol byť dynamickejší, než sa očakávalo, napríklad v dôsledku posledných expanzívnych opatrení.