V Európskej únii sme už deväť rokov
Množstvo Slovákov však nevie o európskej dvadsaťsedmičke ani len základné fakty. My sme s kamerou v uliciach zisťovali, ako sme na tom s otázkami o eurotémach.
O tom, ako Slováci vnímajú vstup do Európskej únie
O vzťahoch Slovenska a Európskej únie sme sa rozprávali s Dušanom Chrenekom, vedúcim zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Nášmu členstvu v únii priamo predchádzal niekoľkoročný proces
Cesta samostatného Slovenska do EÚ sa začala v októbri 1993, keď SR podpísala v Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k EÚ - Asociačnú dohodu. V júni 1995 na summite EÚ v Cannes predseda vlády Vladimír Mečiar predložil oficiálnu žiadosť o prijatie do EÚ. O dva roky neskôr však Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií.
Po parlamentných voľbách v roku 1998 únia vyjadrila spokojnosť s priebehom volieb a označila ich za pozitívny krok k integrácii Slovenska do európskych štruktúr. Nasledoval summit EÚ v decembri 1999 v Helsinkách, ktorý rozhodol začať rokovania o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom. Už v júni 2001 Slovensko s celkovým počtom 19 uzavretých kapitol dostihlo Česko a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky dlhšie. Na summite v Kodani v decembri 2002 sa lídri únie dohodli na ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. Rozhodli, že k vtedajším 15 štátom únie sa pripoja Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Prístupovú zmluvu k únii podpísali 16. apríla 2003 na summite v gréckych Aténach vtedajší prezident Rudolf Schuster, predseda vlády Mikuláš Dzurinda, šéf diplomacie Eduard Kukan a hlavný vyjednávač za Slovensko Ján Figeľ. Ešte pred vstupom SR do EÚ 1. mája 2004, v máji 2003, podporili naše členstvo v únii občania v referende. V referende sa za členstvo v únii vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám vtedy prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.
Vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky k výročiu členstva Slovenska v EÚ
Prvý máj - deň, keď sa v roku 2004 Európska únia rozrástla o desať nových členov - má pre Slovensko osobitý význam. Tento rok si pripomíname už deviaty rok členstva v EÚ, pričom vstup do spomínaného klubu znamenal - a stále znamená - silný, pozitívny impulz pre každú oblasť našej spoločnosti. Aspoň dva fakty ilustrujúce každodenný dopad: počas necelej dekády sa slovenský HDP vyšplhal z 50 percent na 75 percent európskeho priemeru a zhruba tri štvrtiny našich verejných investícií spolufinancujú fondy únie.
Dianie v EÚ je momentálne poznačené krízou, ktorá však - napriek negatívnym predpovediam - potvrdila princíp vzájomnosti a solidarity. Zároveň podnietila k ďalšiemu prehlbovaniu európskej integrácie a posilňovaniu spolupráce jednotlivých členov v mnohých oblastiach - od fiškálnej cez hospodársku až po politickú. Únia navyše ostáva atraktívna a čoskoro sa rozšíri o ďalšieho člena, Chorvátsko.
Slovensko pritom vníma svoje členstvo v EÚ ako dvojsmernú ulicu - ono ovplyvňuje nás a my ovplyvňujeme podobu spoločného európskeho projektu. Svedčí o tom aj najnovšia iniciatíva MZVaEZ oživiť Národný konvent, ktorého úvodné stretnutie plánujeme na 9. máj, Deň Európy. Ide o platformu, kde môžeme v širšej spoločenskej diskusii hovoriť o tom, ako narábame s členstvom v únii, a kde môžeme generovať slovenskú víziu pre EÚ.
Sme presvedčení, že bez členstva Slovenska v EÚ - a neskôr i v Schengenskom priestore a eurozóne - by naša spoločnosť nenapredovala tempom a spôsobom, akým napreduje. Aj preto prvý máj predstavuje dôležitý dátum v našej modernej histórii.