Zápražka verzus zátrepka: Aký je medzi nimi rozdiel a ktorú použiť do akých jedál?
Na zahustenie pokrmov sa bežne používa zápražka aj zátrepka. Často máme dojem, že ide o to isté, len s rozdielnym pomenovaním. No technicky je medzi nimi skutočne rozdiel a každá sa hodí do iného pokrmu.
Majú spoločné to, že zahusťujú jedlá. No v ostatnom sa líšia. Aký je teda rozdiel medzi zápražkou a zátrepkou?
Zápražka
Už zo základu slova by malo byť jasné, že tu ide o praženie. Preto zápražka vzniká tak, že sa na olej, maslo alebo masť pridá múka a praží sa. Podľa toho, do akej farby necháte múku opiecť, poznáme tri základné druhy. Svetlá zápražka patrí do svetlých jedál, aby nezmenila ich dotieň. Potom je tu aj zlatistá alebo tmavá zápražka, vhodná napríklad od gulášov či iných tmavších pokrmov.
Základným receptom je dať na dva diely tuku tri diely múky, ideálne hladkej. Toto množstvo patrí na zahustenie približne 300 ml pokrmu, bez ohľadu na to, či ide o polievku alebo omáčku.
Nezabudnite na to, že múka sa pridáva k tuku, až keď je poriadne rozpálený. Ide o základ, do ktorého sa následne pridávajú ostatné ingrediencie pripravovaného jedla. Bežne sa zápražka zmieša s vodou alebo vývarom či mliekom a potom sa pokračuje podľa receptu.
Zátrepka
Zátrepka sa nepraží, len sa múka roztrepe vo vode alebo mlieku a pridáva sa do jedla. To je základný a zásadný rozdiel medzi týmito dvomi druhmi zahusťovania. Vhodný pomer je na 100 ml tekutiny jedna lyžica múky, čo vystačí na zahustenie litra pokrmu.
Zátrepka sa pridáva do takmer hotového jedla, ktoré by malo byť dostatočne horúce, aby sa z múky neurobili hrudky, ale aj aby pokrm hustol. Skvelým trikom je do pripravenej zátrepky pridať trochu vriacej šťavy z hrnca, aby sa teploty prispôsobili, čím sa predíde práve vytváraniu zrazenín.