ROZHOVOR: Ľudia hľadia pri výbere potravín viac na cenu ako kvalitu, hovorí riaditeľ poľnohospodárskej firmy
Len málokoho zaujíma, či je potravina, ktorú si bežne kupuje, z domácej produkcie alebo dovezená zo zahraničia. Plytvanie potravinami a ich vyhadzovanie je dôsledkom toho, že ľudia vo “vyspelom“ svete si potraviny nevážia. Preto sme sa rozprávali s Marekom Šimunekom, generálnym riaditeľom firmy, ktorá sa venuje poľnohospodárstvu.
Je Slovensko pripravené na klimatickú zmenu?
Na klimatickú zmenu nie je pripravený nikto. V prvom rade by bolo treba definovať, čo treba od zmien klímy očakávať a kam povedie. Vedeckých výskumov je viacero, no realita bude len jedna a tá sa predpovedať na 100 percent nedá.
Na klimatické zmeny môžeme tiež reagovať aj postupmi poľnohospodárov pri pestovaní plodín. V prvom rade by to mali byť vodozádržné opatrenia. Tieto však musia vzniknúť v spolupráci s praxou, pretože prechod nemusí byť pre podniky fungujúce v trhovom prostredí finančne jednoduchý.
Vôbec tomuto stavu nepomáhajú nariadenia EÚ a ich ešte prísnejšia aplikácia v praxi dodatočnými vyhláškami slovenských ministerstiev. Príkladom sú ekoschémy, ich neúčinnosť a nečerpanie. Zlé prerozdelenie finančných prostriedkov potom znamená, že budú chýbať práve tam, kde by mohli byť účinné.
Nakoniec, sú aj iné oblasti ako poľnohospodárstvo, ktoré by pomohli pre zmiernenie klimatických zmien. Zoberme si už len priemyselné parky a ich neustále budovanie. Tie zaberajú nenávratne ornú pôdu – veľakrát tú najúrodnejšiu.
Okrem toho prispievajú k míňaniu vody a to podzemnej, ktorú by sme si mali chrániť. Vplývajú negatívne na priame okolie, pretože betónové cesty, strechy a haly sa v teplých dňoch ešte viac rozhorúčia a umelo zvyšujú teplotu vzduchu. A k tomu hluk, odpady a sociálne aspekty.
Žatva sa už skončila. Ako by ste zhodnotili rok 2023?
Z pohľadu úrod sa rok 2023 vyvíjal počas celého roka priaznivo. Pri prehliadke chotára v Nových Zámkoch dva týždne pred žatvou boli porasty v rekordnej kondícii. Potom prišli horúce veterné dni, ktoré urýchlili dozrievanie, čo viedlo k nižším úrodám, ako sme pôvodne očakávali.
Stále hovoríme o nadpriemerných úrodách. V lepšie úrody sme dúfali aj z dôvodu, že pri zakladaní tohtoročnej sme nakúpili historicky najdrahšie základné vstupy (osivá, hnojivá, chémia). Pritom počas roka výkupná cena za naše komodity klesala, a tak by sme pri nízkych úrodách boli stratoví.
Repku, pšenicu tvrdú, pšenicu a jačmeň už máme doma v skladoch. Taktiež priebežne zabezpečujeme bielkovinové krmoviny do živočíšnej výroby formou raže a lucerny. Čaká nás však jeseň, kedy budeme zberať slnečnicu, kukuricu, kukuricu na siláž a kukuricu na osivo. Neskôr to bude ešte cukrová repa, takže sezónu ešte ani zďaleka nemáme uzatvorenú.
Ľudia hľadia pri výbere potravín viac na cenu ako kvalitu, hovorí riaditeľ poľnohospodárskej firmy
Narástli vám náklady na hnojivá? Nerozmýšľali ste aj nad ekopoľnohospodárstvom?
V našich podmienkach je už veľa regulácií na množstvo hnojív a spôsob zapracovania. A to sa týka aj pestovania ovocia. Dávame oveľa menej postrekov a aj menej hnojíme ako v niektorých vyspelých štátoch EÚ. Z tohto pohľadu sme relatívne ekologickí.
Pri ekológii je však najmä problém obmedzenosť pôdy, a to, čo vyžaduje trh. Orná pôda sa nedá zväčšovať. Práve naopak, priemyslom a vývojom spoločnosti jej ubúda. Aby ekologické poľnohospodárstvo vyprodukovalo také isté množstvo komodít, muselo by použiť viac ornej pôdy. V našich podmienkach by sme mali pre naše potreby ornej pôdy dostatok. Z globálneho hľadiska je však ornej pôdy nedostatok a celosvetový prechod na ekologické poľnohospodárstvo pri narastajúcom množstve ľudí asi momentálne nie je možný.
Druhý spomenutý faktor je ten, čo požaduje trh. Určité parametre plodín sa v ekologickom poľnohospodárstve zatiaľ len ťažko dosahujú. Parametre stanovujú výkupné spoločnosti a spotrebitelia. Od ich tlaku bude teda najviac závisieť, aká forma poľnohospodárstva sa bude uplatňovať.
V dôsledku vojny na Ukrajine stúpla cena obilia. Budú mať z toho poľnohospodári úžitok?
Aj v prípade vojny na Ukrajine sa nedá jednoznačne povedať, že je jedinou premennou na zvýšenú cenu obilia. Je to súhrn faktorov od počasia až po komoditnú burzu, a to nielen priamo našich produktov, ale aj súvisiacich vstupov.
Neexistuje stav, že poľnohospodár dopestuje plodinu, vypočíta si náklady na jednotku produkcie a tie si navýši percentom, aby dosiahol svoj zisk. Musí čakať na vývoj trhu a na to, čo mu spracovatelia, poprípade obchodníci ponúknu. Jedinou možnosťou v čase nízkych cien je produkciu uskladniť a čakať.
Konflikt na Ukrajine nám zatiaľ priniesol negatíva. Obilie sa od ukrajinských farmárov vykupovalo priekupníkmi z Európy za dumpingové ceny, hlboko pod výrobnými nákladmi, kde sa zneužila situácia konfliktu. Krajinou, cez ktorou sa to uskutočňovalo voči nám, bolo Poľsko. Ak bol tovar v Poľsku prihlásený, už sa dal obchodovať v rámci celej Európy.
Problémom je, že obilie z Ukrajiny je primárne určené pre krajiny 3. sveta. U nás tak vzniká prebytok obilia. Postihnuté sú najmä krajiny, ktoré hraničia s Ukrajinou, a teda aj my. Kým naše poľnohospodárske podniky boli kontrolované na kvalitu obilia, ukrajinské obilie bolo bez rozsiahlych kontrol nakupované do skladov na Slovensku pre spracovateľov.
Pod záštitou pomoci Ukrajine a lacného tovaru sa na Slovensko importovalo zbytočne cca 700 000 ton obilia.
Podľa mnohých poľnohospodárov máme úrody dosť. Bude lacnejší chlieb? Od čoho to závisí?
Pokiaľ je všeobecne bohatá úroda, tak vznikne prebytok a postupne aj tlak na cenu obilia (pšenice) smerom dole. Ak spracovateľ nakúpi lacnejšie, môže mať priestor pre zníženie ceny múky a výrobkov z nej. Na konci sú však predajne, ktoré určujú finálnu cenu, a ktoré si stanovujú maržu podľa svojich potrieb.
Spracovateľ tiež ponúka cenu podľa trhu. Keďže nie je ani na lokálnom trhu sám, cenu prispôsobuje cenám z okolia a tomu, čo ponúkajú obchodníci zo zahraničia. Na druhej strane, pri predaji svojich výrobkov musí akceptovať cenu od obchodníkov, ktorá sa tiež tvorí buď na burze, alebo si ju diktuje obchodný reťazec, ktorý tlačí na to, aby kúpil čo najlacnejšie.
Obchodný reťazec si dáva svoju maržu, ktorú si stanoví podľa svojich potrieb a v konečnom dôsledku nemusí zohľadniť výkyvy cien. Ak by sa napríklad uspokojil s nižším ziskom, tak sa cena pre kupujúceho nemusí zmeniť. Pri výrazných rastoch alebo poklesoch sa, samozrejme, už cena prejaví aj v obchode. Obchodný reťazec preto takmer vždy predáva tovar so ziskom, no spracovateľ a poľnohospodár veľakrát aj pod svoje výrobné náklady.
Aby existovala priama spojitosť medzi dobrými úrodami a nízkymi cenami chleba, musel by pestovateľ pšenicu aj spracovať a vyrobiť z nej chlieb a následne predávať priamo v mieste svojho pôsobenia.