Zákerná radiácia aj nukleárna zima. Čo by pre svet znamenal výbuch atómovej bomby?

Svet si pripomína 78. výročie zhodenia atómovej bomby na Nagasaki. Udalosť, ktorá v roku 1945 šokovala spoločnosť, si vyžiadala životy viac ako 70-tisíc ľudí. Čo by však výbuch jadrovej bomby znamenal v súčasnosti?

Zákerná radiácia aj nukleárna zima. Čo by pre svet znamenal výbuch atómovej bomby?
TASR/AP Twitter/Libertarian Party

Vojna taktických atómových zbraní

Odpoveď, samozrejme, závisí od toho, koľko bômb by bolo zhodených. Podľa Federácie amerických vedcov disponujú Rusko a Spojené štáty 90 percentami všetkých jadrových zbraní na svete. Plnohodnotná jadrová vojna by navyše mohla ľahko znamenať vyhynutie ľudstva. A to nielen kvôli počiatočným úmrtiam, ale aj kvôli globálnemu ochladeniu, tzv. nukleárnej zime, ktorá by nasledovala, píše portál Live Science.

Podľa niektorých zahraničnopolitických expertov je pravdepodobnejší scenár, ktorý zahŕňa jadrový konflikt obmedzeného rozsahu s použitím takzvaných taktických atómových zbraní.

Podľa Centra Jamesa Martina pre štúdium o nešírení jadrových zbraní tvoria 30 až 40 percent arzenálu USA a Ruska práve tieto menšie bomby, ktoré majú dosah okolo 500 kilometrov. Tieto zbrane by mali ničivé účinky v blízkosti zóny výbuchu, ale nevytvorili by najhoršiu globálnu jadrovú apokalypsu.

Ničivý štiepny výbuch

Moderné bomby sa začínajú štiepnou reakciou, teda štiepením jadier ťažkých atómov na ľahšie atómy. Pri tomto procese sa uvoľňujú neutróny, ktoré môžu naraziť do jadier blízkych atómov, rozštiepiť ich a spustiť nekontrolovateľnú reťazovú reakciu.

Výsledný štiepny výbuch je ničivý. Práve štiepne bomby, známe aj ako atómové bomby alebo bomby typu A, zničili Hirošimu a Nagasaki v Japonsku silou 15 až 20 kiloton TNT. Mnohé moderné zbrane však majú potenciál spôsobiť ešte väčšie škody. 

Termonukleárne alebo vodíkové bomby využívajú silu počiatočnej štiepnej reakcie na spojenie atómov vodíka v zbrani. Táto reakcia fúzie odštartuje ďalšie neutróny, ktoré vytvoria ďalšie štiepenie, ktoré vytvoria ďalšiu fúziu, a tak ďalej a ďalej. Výsledkom je podľa Únie znepokojených vedcov (Union of Concerned Scientists) ohnivá guľa s teplotou, ktorá sa vyrovná teplu v strede Slnka. Termonukleárne bomby boli testované, ale nikdy neboli použité v boji.

Epicentrum výbuchu = okamžitá smrť

Netreba pripomínať, že byť v epicentre takéhoto výbuchu znamená okamžitú smrť. Podľa správy z workshopu projektu preventívnej obrany z roku 2007 by napríklad 10-kilotonová jadrová zbraň, ktorá zodpovedá veľkosti bômb v Hirošime a Nagasaki, okamžite zabila približne 50 percent ľudí v okruhu troch kilometrov od detonácie.

Príčinou týchto úmrtí by boli požiare, intenzívne ožiarenie a iné smrteľné zranenia. Niektorí z týchto ľudí by boli zranení tlakom výbuchu, zatiaľ čo väčšina by bola vystavená zraneniam zo zrútených budov alebo z letiacich črepín.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 2 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok