Mjanmarská líderka dostala milosť. Stalo sa tak v rámci náboženského sviatku
Mjanmarskej líderke Aun Schan Su Ťij, ktorá bola vo väzbe od svojho zosadenia počas vojenského prevratu v roku 2021, bola udelená milosť. Stalo sa tak v rámci amnestie vyhlásenej juntou pri príležitosti náboženského sviatku.
S odvolaním sa na mjanmarské štátne médiá o tom v utorok informovala agentúra AFP. Aun Schan Su Ťij zatkli 1. februára 2021 po prevrate, ktorý vrátil k moci mjanmarské ozbrojené sily a vyvolal protesty v celej krajine.
Vzniesli niekoľko obvinení z korupcie
Následne bolo proti nej vznesených niekoľko obvinení z korupcie, prechovávania nelegálnych vysielačiek či nedodržiavania obmedzení počas pandémie choroby Covid-19. V oddelených procesoch bola odsúdená na 33 rokov väzenia.
Milosť sa týka piatich z 19 rozsudkov vynesených voči Su Ťij, napísal na svojom webe francúzsky denník Le Figaro. Zatiaľ nie je jasné, či udelenie milosti povedie k jej prepusteniu. Od jej zatknutia bolo Su Ťij možné vidieť len raz — na nekvalitných fotografiách, ktoré urobili štátne médiá v súdnej sieni v novom hlavnom meste Nepjito.
Podľa správ mjanmarských médií o omilostení Aun Schan Su Ťij rozhodol predseda rady štátnej správy. Spolu s ňou dostalo milosť viac ako 7000 väzňov. Minulý týždeň ju previezli z väzenia do budovy patriacej vláde.
Milosť dostala pri príležitosti budhistického pôstu
Amnestia bola vyhlásená pri príležitosti budhistického pôstu, ktorý sa začína v utorok a je spomienkou Budhovo prvé verejné vystúpenie v Sarnáte v Indii pred viac ako 2500 rokmi.
Tento budhistický pôst trvá tri mesiace. Počas nich sa budhisti zdržiavajú konzumácie mäsa, alkoholu a fajčenia. Schádzajú sa, ako obetu do pagod prinášajú kvety a zvyknú aj darovať nové rúcha budhistickým mníchom.
Počas svojej politickej kariéry bola Su Ťij vplyvnou líderkou opozície, generálnou tajomníčkou strany Národná liga za demokraciu. Bola aj ministerkou zahraničných vecí i štátnou kancelárkou — de facto premiérkou.
Počas pôsobenia v tejto funkcii si vyslúžila kritiku viacerých krajín, organizácií a osobností za nečinnosť pri genocíde príslušníkov moslimskej menšiny Rohingov v Jakchainskom štáte a odmietnutie uznať, že sa tam mjanmarská armáda dopustila masakier. V roku 1990 jej bola udelená Sacharovova cena za slobodu myslenia a v roku 1991 sa stala nositeľkou Nobelovej cenu za mier.