Predajných plôch je na Slovensku nedostatok. Ktoré z miest je mestom nákupov?
Mestom nákupov je síce hlavné mesto Bratislava, najväčšiu predajnú plochu na tisíc obyvateľov má však Nitra. Uviedla to analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
"Dôležitou súčasťou každej ekonomiky je spotreba obyvateľstva. Kúpna sila, ale aj možnosti míňania sa v jednotlivých regiónoch či krajských mestách SR odlišujú. Najviac návštev obchodov sa realizuje v Bratislave s najvyššou kúpnou silou obyvateľstva, ale aj koncentráciou predajní či nákupných centier. Na Slovensku tak Bratislavu môžeme označiť titulom 'mesto nákupov'," priblížila Sadovská.
"Bratislava sa zo všetkých krajských miest vyznačuje najväčšou koncentráciou moderných nákupných centier. Potvrdzujú to aj aktuálne údaje spoločnosti iOPartners, podľa ktorých bola na konci prvého polroka 2023 výmera nákupných centier v Bratislave na úrovni 728 000 štvorcových metrov. Z celkovej plochy moderných nákupných centier v krajských mestách SR tak pripadal na Bratislavu 48 % podiel. Nasledovali Košice a Nitra s podielmi 13 % a 10 %," spresnila.
Prekvapujúco, v prípade Bratislavy ukazovateľ saturácie vyjadrujúci počet štvorcových metrov nákupných centier na tisíc obyvateľov podľa Sadovskej nedosahuje najvyššiu hodnotu. "Kým v hlavnom meste na tisíc obyvateľov pripadá 1522 m2, tak v Nitre je to až 1889 m2 a v Trnave 1631 m2 plochy nákupných centier. Len na doplnenie, ukazovateľ zarátava k prvému polroku 2023 aj rozšírenie nákupného centra Eurovea z mája 2023," podčiarkla.
Upozornila, že odborníci považujú za kľúčovú aj úroveň kúpyschopnosti obyvateľstva v danom regióne či v meste. A tú má Bratislava a jej okolie jednoznačne najvyššiu. V Bratislave sa zároveň denne nachádza podstatne vyšší počet ľudí ako je počet obyvateľov s trvalým bydliskom. Dôvodom je práca alebo štúdium.
"Pre hlavné mesto je taktiež typická nákupná turistika, ktorú do jeho obchodov realizujú obyvatelia prakticky z celého Slovenska. Vďaka svojej polohe (v blízkosti hraníc s Maďarskom, Rakúskom či Českou republikou) nákupné centrá v Bratislave denne vítajú aj návštevníkov zo zahraničia," poznamenala.
Sadovská doplnila, že ku koncu roka 2021 (podľa údajov Štatistického úradu SR) predstavovala celková predajná plocha obchodov v SR vyše štyroch miliónov m2. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,75 m2 z plochy obchodu. Za posledné desaťročie sa tak plocha obchodov zväčšila o asi 60 %. "Stalo sa tak vďaka pribúdajúcim nákupným centrám, ale aj obchodným reťazcom, ktoré na trh priniesli siete hypermarketov a supermarketov," dodala analytička WOOD & Company.
"Podľa našich poznatkov obchodná vybavenosť Slovenska a najmä mestských aglomerácií posudzovaná plochou predajných plôch na obyvateľa už nie je limitujúcim faktorom pre nákupné pohodlie obyvateľstva," doplnil pre TASR viceprezident Zväzu obchodu (ZO) SR Filip Kasana. Oproti stavu v roku 1991, teda za 30 rokov, stúpla podľa neho predajná plocha viac ako trojnásobne.
"Prehĺbili sa však regionálne rozdiely, pretože najvyššia vybavenosť je v regiónoch s dlhodobo najvyššou kúpnou silou obyvateľstva (bývalý západoslovenský kraj). Naopak, pri pohľade na okresy z hľadiska vybavenosti predajnými plochami je situácia medzi regiónmi ešte diferencovanejšia," uzavrel Kasana.
Nové predajné plochy podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča vznikajú aj pre rôzne developerské projekty, migráciu obyvateľstva, výstavbu nových obytných štvrtí, aby boli saturované aj v rámci nákupných potrieb.
"Na druhej strane niektoré staré predajné plochy, ktoré dnes nemajú význam, zanikajú. Trh sa v tomto vie veľmi dobre samoregulovať a keď dnes vidíme, že predajné plochy pribúdajú, tak je zrejmé, že ich na Slovensku stále nie je dostatok," dodal predseda SAMO.