Čo priniesol summit NATO? Nesplnené želanie Zelenského, ale aj vznik novej rady
Prinášame vám hlavné body a udalosti dvojdňového summitu NATO, ktorý v stredu skončil vo Vilniuse. Čo priniesli rokovania lídrov členských krajín Aliancie?
Lídri členských krajín NATO sa dohodli, že Ukrajine skrátia cestu k vstupu do Aliancie odstránením takzvaného Akčného plánu členstva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to uvítal, povedal však, že ako ideálny výsledok si predstavoval pozvánku do NATO.
Spoločné vyhlásenie prijaté na summite potvrdzuje 15 rokov starý sľub, že Ukrajina sa raz stane členom NATO. Uvádza, že spojenci budú Ukrajincov podporovať na ceste do Aliancie, pozvánku však dostanú, "až so spojencami zhodnú a budú splnené podmienky". Zelenskyj v utorok absenciu časového plánu na dosiahnutie ukrajinského členstva v NATO kritizoval ako absurdné, v stredu svoju kritiku miernil.
Na summite bola zriadená a prvýkrát zasadala Rada NATO-Ukrajina. Jej vznik je súčasťou plánu priblíženia Ukrajiny k štruktúram NATO. Rada má fungovať ako miesto, kde sa budú Ukrajina a spojenci stretávať ako sebe rovní, zasadať ku krízovým rokovaniam a spoločne prijímať rozhodnutia.
Členské krajiny tiež prijali novú stratégiu kolektívnej obrany pre prípad možného ruského útoku a teroristickej hrozby, ktorá počíta okrem iného s dramatickým zvýšením počtu vojakov pripravených rýchlo nastúpiť do akcie. Ďalšou súčasťou balíka podpory pre Kyjev je pokračovanie asistenčného programu, ktorý Ukrajine poskytuje "nesmrtiacu" vybavenie a má jej pomôcť s modernizáciou armády.
Štedrá pomoc Francúzska, Nemecka a Británie
Zástupcovia niektorých aliančných krajín oznámili ďalšiu vojenskú pomoc určenú Ukrajine. Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Paríž plánuje poskytnúť "významný počet" ďalekonosných rakiet s plochou dráhou letu SCALP a nemecké ministerstvo obrany oznámilo pomoc za takmer 700 miliónov eur. V nemeckom balíku bude napríklad 25 tankov Leopard, dve odpaľovacie zariadenia systému Patriot, 40 bojových vozidiel pechoty Marder alebo 20 000 kusov delostreleckej munície. Británia poskytne Ukrajine balík pomoci v hodnote 50 miliónov libier na opravu vybavenia a zriadenie vojenského rehabilitačného centra. Poskytne aj náboje pre tanky Challenger 2 a viac ako 70 bojových a logistických vozidiel.
Koalícia 11 krajín oznámila, že na začiatku augusta začne s výcvikom ukrajinských pilotov pre obsluhu bojových lietadiel F-16 v Dánsku. Koalíciu tvoria Belgicko, Británia, Dánsko, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko a Švédsko; niektoré z týchto krajín nemajú lietadlá F-16 vo výbave.
Spojenci sa opäť zaviazali, že budú svojim armádam každoročne poskytovať najmenej dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Tento cieľ z 31 členov aliancie zatiaľ plní len 11 krajín, medzi ktorými nie je Česko - podľa údajov NATO vynakladá na obranu asi 1,5 percenta. V júli nadobudol účinnosť zákon, podľa ktorého by Česká republika mala od budúceho roka poskytovať na obranu každoročne najmenej dve percentá HDP.
Krajiny skupiny vyspelých ekonomík G7 oznámili medzinárodný rámec, ktorý Ukrajine otvára cestu k dlhodobým bezpečnostným zárukám, ktoré majú posilniť jej obranu proti Rusku a odradiť Moskvu od budúcej agresie. Rámec zahŕňa moderné vojenské vybavenie, výcvik, zdieľanie spravodajských informácií a kybernetickú obranu. Ukrajina by sa na oplátku zaviazala k zlepšeniu opatrení v oblasti správy vecí verejných, okrem iného prostredníctvom justičných a hospodárskych reforiem a zvýšeniu transparentnosti. K programu sa môžu pripojiť aj ďalšie krajiny.
NATO sa vo vyhlásení vymedzilo aj voči Číne, ktorej "deklarované ambície a nátlaková politika napádajú naše záujmy, našu bezpečnosť a naše hodnoty". Opakovane je vo vyhlásení summitu spomínaný Irán, ktorý spojenci vyzývajú na ukončenie podpory ruskej agresie na Ukrajine, najmä pokiaľ ide o dodávky dronov.
