Brazílsky teológ vníma Benedikta XVI. ako pápeža bez charizmy
Odstúpenie Benedikta XVI. z pápežského úradu vníma brazílsky teológ Leonardo Boff ako akt zúfalstva zoči-voči "morálnej skaze", ktorá zachvátila katolícku cirkev, ako aj voči vnútorným intrigám v Rímskej kúrii.
Boff, ako jeden z hlavných predstaviteľov teológie oslobodenia, označil Benedikta za "pápeža bez charizmy, ktorý bol neschopný viesť cirkev". Jeho odstúpenie považuje za správny čin, ktorý otvorí cestu k veľkým zmenám v rámci cirkvi.
Svojím odchodom Benedikt XVI. "demýtizoval doživotný pontifikát a vyslal signál členom kúrie, že sa majú pripraviť na závažné zmeny, ktoré sa ich priamo dotknú," vyhlásil Boff, ktorý v roku 1992 vystúpil z katolíckej cirkvi.
Boff sa domnieva, že nový pápež musí v prvom rade urobiť reformy v Rímskej kúrii, ktorá je "plná ľudí túžiacich po moci, plná intríg a ohovárania", a zachrániť cirkev pred "veľkou demoralizáciou" vyvolanou korupciou a škandálmi s pohlavným zneužívaním detí.
"Na najvyšších miestach v cirkvi sú zločinci, ktorí musia byť postavení pred súd, pretože zneužili nevinných ľudí. Takých prípadov sú tisíce," tvrdí Boff. Podľa Boffa je aj v cirkvi nevyhnutná istá decentralizácia, pretože nie je možné, aby jedna osoba a jej tím viedla 1,2 miliardy veriacich. "Ich činy nie vždy riadi Duch svätý," podotkol Boff. Podľa jeho názoru cirkev v súčasnosti prestala byť duchovným domovom veľkej časti rímskych katolíkov.
Benediktov nástupca bude podľa Boffa musieť venovať veľa úsilia tomu, aby sa "prihováral modernému svetu bez toho, aby ho neskôr démonizoval a obviňoval ho z ohrozovania viery a z relativizmu".
Novým pápežom by sa mal stať "niekto, kto má rád život, nestane sa rukojemníkom starých, dávno formulovaných doktrín, najmä v oblasti sexuálnej a rodinnej morálky. Musí byť pastierom, nie indoktrinátorom a moralizátorom. Niekým, kto nepríde z úradníckeho prostredia, ale má skúsenosť práce s ľuďmi. Človekom, ktorý sa vie učiť a ktorý sa zbaví arogancie z toho, že je Kristovým nástupcom," vyhlásil Boff.
Teológia oslobodenia je smer kresťanskej teológie, ktorý vznikol v 60. rokoch 20. storočia v Latinskej Amerike a vyznačuje sa sociálnokritickým programom a angažovanosťou v prospech chudobných a utlačovaných. Teológie oslobodenia je ľavicovo orientovaná a v mnohom sa inšpiruje marxizmom. Rímskokatolícka cirkev, konkrétne Kongregácie pre náuku viery (na jej čele stál do zvolenia za pápeža aj kardinál Joseph Ratzinger), tieto teologické tendencie odsúdila.
Hlavnou myšlienkou celej teológie je oslobodenie od sociálneho hriechu, násilia a nespravodlivých štruktúr a túžba po vytvorení novej spoločnosti založenej na kresťanských princípoch.