FOTO: Pláže plné textílie, kopy odpadu. Čo sa deje s oblečením po tom, ako ho darujeme charite?
Každoročne vznikne na svete približne 100 miliárd nových kusov oblečenia. Polovicu z nich ľudia pri tom vyhodia v priebehu jedného roka. Kam však tento odpad putuje?
Pláže plné textílie, kopy odpadu. Čo sa deje s oblečením po tom, ako ho darujeme charite?
Reportérov zo švédskeho média Aftonbladet kontaktoval anonymný zdroj s tým, že svetová značka obchodov H&M je z veľkého podielu zodpovedná za enviromentálne problémy spôsobené textilným odpadom. Veľkú časť ich oblečenia totiž posielajú do chudobných krajín, kde ich obyvatelia bez akejkoľvek regulácie vyhadzujú a pália.
Na stránke firma H&M sľubuje, že ich práca je priateľská k prírode napriek tomu, že ročne vyprodukuje tri miliardy kusov odevu. V projekte Let’s close the loop vyzýva svojich zákazníkov, aby do predajní priniesli staré oblečenie, ktoré už nenosia, a za jeho odovzdanie do zberných nádob dostanú zľavu na nákup.
Túto akciu ľudia vychvaľovali vo viacerých krajinách. Je taktiež najväčším projektom na svete. V roku 2020 vyzbieral 94 miliónov tričiek.
Mnoho ľudí si myslí, že oblečenie z druhej ruky odovzdané do obchodných reťazcov alebo humanitárnych organizácií sa rozdáva. To sa však stane iba zriedka. Namiesto toho sa oblečenie predáva ďalej sprostredkovateľom a stáva sa súčasťou globálneho miliardového priemyslu.
Na stránke H&M sme sa až do vydania danej švédskej reportáže mohli dočítať, že zber je garantovaný spoluprácou s partnerom I:Collect. Ten je známou iniciatívou udržateľnosti v textilnom priemysle. H&M taktiež uvádzalo, že triedenie prebieha v zariadení mimo Berlína.
Módny reťazec sľubuje, že oblečenie, ktoré sa dá znova nosiť, bude predávať ďalej. Nikde však neuvádza informáciu, kde nakoniec skončí.
Investigatíva švédskych reportérov
A práve to sa švédski reportéri pokúsili zistiť. Nakúpili si GPS sledovacie zariadenia, ktoré poschovávali do darovaných kusov odevu. Po ich vhodení do zberných nádob v rôznych predajniach ich následne sledovali na svojich mobiloch.
Behom pár týždňov všetky kusy opustili územie Švédska a prešli do triediarní v Nemecku. Žiadna z nich však nepatrí firme I:Collect, ako H&M tvrdilo. Namiesto toho si ich kúpili tri komerčné firmy, ktoré sa zaoberajú triedením a vyvážaním oblečenia z druhej ruky.
Po pár týždňoch stratili signál z troch kusov odevu. Poslednú zachytenú polohu hlásili z prístavov s kontajnermi na vývoz.
Ďalší kus, červeno-ružové ženské sako, vyviezli do Rumunska. Precestovalo teda približne 600 kilometrov.
Mikinu previezli do firmy v Poľsku, ktorá ju následne rozobrala na kusy. Táto firma tvrdí, že ochraňuje životné prostredie tým, že zbiera "nevyužitý odpad" a vyrába z neho utierky. Mikina však bola nová a iba niekoľko týždňov pred tým ju nákupné centrá vystavovali vo výklade.
Podobne skončil aj sivý sveter so zipsom, ktorý bol tiež nosený iba párkrát. Ten rozobrali vo firme v Nemecku. Sľub značky H&M, že oblečenie, ktoré je v dobrom stave, posunú ďalej na nosenie, sa teda vyvrátilo.