Je to oficiálne. Európska únia schválila ďalšie sankcie proti Rusku
Krajiny Európskej únie v piatok formálne prijali jedenásty balík sankcií proti Rusku, ktorého cieľom je predovšetkým znemožniť Moskve obchádzanie predtým zavedených obmedzení. Informovala o tom Rada EÚ zastupujúca členské štáty.
Únijné krajiny budú môcť zakázať prístup do svojich prístavov lodiam, ktoré tajne prevážajú ruskú ropu. V krajnom prípade chce EÚ tiež obmedziť vývoz vojensky využiteľných technológií do krajín, ktoré ich budú poskytovať Rusku. Vývozné reštrikcie sa dotknú aj 87 firiem z Ruska a ďalších krajín vrátane Číny či Iránu. EÚ tiež pridala na sankčný zoznam cez stovku ruských činiteľov a subjektov a zakáže vysielať na svojom území ďalším piatim ruským televíznym staniciam.
Bezprecedentné hospodárske sankcie
Únia zaviedla od minuloročného začiatku ruskej invázie bezprecedentné hospodárske sankcie, ktoré majú obmedziť príjmy režimu prezidenta Vladimíra Putina a znemožniť jeho armáde prístup k vojenskému vybaveniu. Moskve sa však prostredníctvom iných krajín a zahraničných firiem darí niektoré reštrikcie vrátane ropného embarga obchádzať.
"Zacielením na obchádzanie sankcií zvýšime tlak na Rusko tým, že ho zbavíme ďalších zdrojov, ktoré tak zúfalo potrebuje na pokračovanie nelegálnej vojny na Ukrajine," povedal na schválenie novej sankčnej sady šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.
Tieňová flotila
Nové sankcie sa zamerajú na takzvanú "tieňovú flotilu", teda lode plávajúce často pod vlajkami iných krajín a tajne prevážajúcich ruskú ropu. Na jej námorný dovoz do členských krajín uvalila EÚ embargo a zároveň so skupinou hospodársky vyspelých krajín dohodla cenový strop pre jej predaj do ďalších štátov. Tankery, ktoré budú reštrikcie porušovať, nebudú smieť zakotviť v prístavoch únijných krajín.
EÚ sa v rámci novej sady zhodla na nástroji, ktorý umožní obmedziť vývoz tovaru využiteľného na vojenské účely do tretích krajín, ktoré zjavne pomáhajú Rusku sankcie obchádzať. Podľa únijných činiteľov sú medzi nimi napríklad Kazachstan a ďalšie postsovietske štáty, Čína či Spojené arabské emiráty. Kvôli obavám z možnej odvety spomenutých štátov však na jeho využitie chce EÚ siahnuť iba v krajnom prípade, pokiaľ sa jej nepodarí dotknuté krajiny presvedčiť inak.
