Poslanci pokračujú v rokovaní. Prelomili prezidentkino veto, posunuli zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní
Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválili novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania poslanca Miloša Svrčeka (Sme rodina).
Hlava štátu upozornila, že obsahom pôvodného návrhu bol jeden novelizačný bod, ale v rámci druhého čítania bol predložený a schválený pozmeňujúci návrh, ktorý zákon doplnil o 23 nesúvisiacich bodov. Tieto zmeny sa týkali úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Z povahy a obsahu týchto doplnených novelizačných bodov je zrejmé, že práve tieto sú vecne najzávažnejšie, upozornila prezidentka. Nesúhlasila s tým a odporučila preto neprijať zákon ako celok.
Novelou sa zo zákona vypustí ustanovenie, podľa ktorého vláda nariadením raz ročne k 1. marcu zvýši nájomné o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenú Štatistickým úradom SR.
Viacero zmien
Zvyšovanie zmluvnej výšky nájmu sa upraví iným spôsobom. Maximálna výška nájomného sa zvýši automaticky raz ročne k 1. marcu o mieru inflácie za predchádzajúci kalendárny rok. Zvýšené nájomné zverejní Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania na svojom webovom sídle. Prenajímateľ môže zvýšiť nájomné dohodnuté v zmluve raz ročne o túto mieru inflácie.
Novela zároveň umožní vytvárať medzi spoločnosťou investičného partnera a spoločnosťou prenajímateľa aj iné úrovne spoločností ako doteraz. Investičný partner nemusí mať pri prenajímateľovi 100-percentný podiel. Umožní sa tiež vstup subjektov rozpočtu verejnej správy do spoločnosti prenajímateľa, môžu tak participovať na projektoch štátom podporovaného nájomného bývania.
Právna norma vytvára predpoklady na zaradenie aj iných priestorov ako bytov do štátom podporovaného nájomného bývania. Zároveň sa umožní prevod vlastníckeho práva k nebytovým priestorom na tretie strany, a to vzhľadom na prevádzkovú a finančnú záťaž spojenú s užívaním týchto priestorov prenajímateľom v rámci štátom podporovaného nájomného bývania.
Novela bude účinná od 25. júna tohto roka.
Spresnenie pojmov
Novela zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií ide do druhého čítania. Poslanci o tom rozhodli hlasovaní. O návrhu rokujú v zrýchlenom režime. Novela reaguje na žalobu Európskej komisie proti SR z 20. decembra 2022.
V novelizácii ide najmä o spresnenie niektorých pojmov s cieľom zúženia okruhu prípadov, keď je potrebné vykonať kompenzačné opatrenie. A to tak, aby pod podstatnými rozdielmi na účely rozhodovania o uložení kompenzačného opatrenia boli také vedomosti alebo zručnosti, ktoré sú nevyhnutné na výkon príslušného regulovaného povolania.
Zmena legislatívy ráta aj s úpravou lehôt pri preskúmaní odbornej kvalifikácie na účely poskytovania služieb spôsobom, aby po vydaní rozhodnutia o uložení skúšky spôsobilosti bolo zaručené, že do jedného mesiaca po vydaní rozhodnutia bude umožnené poskytovateľovi poskytovať služby. Zmena by mohla nastať aj pri spresnení výpočtu požadovaných dokumentov, ktoré môže príslušný orgán od žiadateľa vyžadovať.
Návrh tiež reaguje na odôvodnené stanovisko Európskej komisie z 20. marca 2019. Upravuje postup pri preskúmaní jazykových znalostí zdravotníckych pracovníkov spôsobom, aby ustanovenia zákona boli v súlade so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií.
Zákon ide proti európskej legislatíve
Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválili novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Odmietli pritom pripomienky hlavy štátu. Novelou sa majú odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy, reflektuje na zmeny v procesoch územného konania a výstavby. Súčasťou integrovaného povoľovania stavieb bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).
Hlava štátu svoje veto zdôvodnila tým, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve aj judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia. Podľa prezidentky sa dá rozumieť zámeru zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Na druhej strane však predmetná právna úprava podľa nej vyvoláva viacero otázok.
Jej výhrady smerovali najmä k časti zákona novelizujúcej konanie EIA a článku súvisiaceho s novelizáciou zákona o územnom plánovaní. Tieto časti navrhla z právnej normy vypustiť. Poslanci sa s tým však nestotožnili a zákon schválili v pôvodnom znení.
Počas prípravy a schvaľovania výstavby sa tak bude uplatňovať požiadavka, aby sa procesné úkony vyplývajúce z osobitných predpisov zrealizovali v rámci jedného prerokovania tej istej veci. Ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom samostatných konaní, budú tieto požiadavky naplnené v rámci jedného integrovaného konania.
V rámci neho orgány, ktoré vedú k projektu samostatné konania a vydávajú samostatné rozhodnutia, vydajú v rámci prerokovania stavebného zámeru záväzné stanovisko, ktoré nahradí samostatné rozhodnutie. Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Predkladatelia novely z hnutia Sme rodina poukázali, že predpisy týkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu, ktorá je dnes ešte účinná. Vo veľkej miere tak nebola kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy.