Nemecko vypína posledné jadrové elektrárne. Stane sa tak po 60 rokoch prevádzky

ta3 ČTK
15.4.2023 15:38

Nemecko po viac ako 60 rokoch prevádzky vypína posledné jadrové elektrárne. Za emotívny okamih pre zamestnancov označil odstavenie elektrárne Isar 2 v Bavorsku predseda predstavenstva vlastníckej firmy PreussenElektra Guido Knott.

Nemci o polnoci odpoja od siete tri posledné jadrové elektrárne, okrem Isaru aj Emsland v Dolnom Sasku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku. Prvý jadrový reaktor bol v Nemecku spustený v roku 1961.

Ktorý z reaktorov bude odpojený ako úplne posledný, to zatiaľ nie je jasné. Knott ale povedal, že chce byť pri tom, až bude večerná zmena elektráreň vypínať. "Bude to veľmi emotívny akt. Predstava, že už nebude späť v prevádzke, je ťažká," povedal agentúre DPA.

Posledné jadrové elektrárne v Nemecku mali pôvodne ukončiť prevádzku už na konci minulého roka, ale kvôli dopadom invázie ruských vojsk na Ukrajinu a následnému zhoršeniu energetickej krízy sa nemecká vláda rozhodla nechať tri elektrárne v prevádzke ešte cez zimu. Na základe príslušného zákona musia byť definitívne vypnuté v sobotu. V nadchádzajúcich rokoch chce Nemecko prejsť výhradne na obnoviteľné a ekologické zdroje energie.

Posledné tri jadrové elektrárne sa v prvom tohtoročnom štvrťroku podieľali na výrobe elektriny v Nemecku len asi piatimi percentami. Vlani sa jadrová energia podieľala na výrobe elektriny v krajine šiestimi percentami, obnoviteľné zdroje 44 percentami.

Prieskum inštitútu Forsa z tohto týždňa ukázal, že dve tretiny Nemcov podporujú predĺženie životnosti reaktorov alebo pripojenie starých elektrární späť do siete. Iba 28 percent podporuje ich odstavenie.

Zástancovia jadrovej energie tvrdia, že Nemecko sa nakoniec bude musieť k jadru vrátiť, ak chce postupne opustiť fosílne palivá a stať sa do roku 2045 vo všetkých odvetviach uhlíkovo neutrálne, pretože veterné a solárne elektrárne nepokryjú dopyt.

Rusko napadlo Ukrajinu vlani vo februári, Európska únia potom v odvete zaviedla sériu protiruských sankcií a prestala odmietať ruské suroviny. Výsledkom bol ďalší prudký rast cien elektriny a plynu na európskom trhu. Ceny sa ale začali citeľne zvyšovať už v roku 2021 v reakcii na energetickú politiku Európskej únie, ktorá podľa časti analytikov tlačí na rýchly odklon od fosílnych palív bez adekvátneho riešenia.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok