Dnešok patrí zaľúbeným

Nasledujúci deň, 15. februára, oslavovali Rimania festival pod názvom Lupercalie, počas ktorého behali okolo rímskeho pahorku Palatina dvaja ochrancovia stáda pred vlkmi a švihali okolo seba bičom. Ak zasiahli ženu, verili, že sa stala čistou a plodnou.

Festival zároveň patril k jednej z mála výnimiek, keď prísne mravy dovoľovali stretnutia chlapcov a dievčat. Dievčatá písali svoje mená na lístočky, ktoré z krčahu vyťahovali chlapci, a potom ich počas celého festivalu sprevádzali. Takéto známosti často viedli k manželstvu.

V počiatkoch kresťanstva nahradila pohanský rozmer sviatku spomienka na svätého Valentína, ktorý bol mučeníkom lásky. Kňaz, umučený 14. februára 269 na príkaz cisára Claudia II., nezomrel totiž len pre vieru.

Jeho hlavným zločinom bolo sobášenie mladých párov napriek cisárovmu zákazu. Claudius Gótsky nariadením sledoval posilnenie rímskej armády, čoraz viac oslabovanej vpádmi polobarbarských germánskych kmeňov. Všimol si, že slobodní regrúti bojujú statočnejšie a tak povolil len sobáše mužov nevhodných na vojenské remeslo alebo vojenských vyslúžilcov. 

Tradíciu zaľúbených valentínskych lístočkov však založil francúzsky vojvoda Karol Orleánsky. Po prehratej bitke pri Azincourte sa v roku 1415 dostal do britského zajatia a z londýnskeho Toweru poslal svojej žene do Francúzska prvú tzv. valentínku. Komerčným sa sviatok Sv. Valentína stal až v 19. storočí, a to práve vďaka masovokomunikačným prostriedkom.

Zaľúbení podpisujú svoje listy "od Tvojho Valentína" aj v krajoch, kde kresťanstvo nestihlo zapustiť hlbšie korene. Zisky z predaja pohľadníc, kvetov či plyšových srdiečok prevyšuje v západných krajinách iba predvianočná nákupná horúčka.

Cirkev však aj dnes bojuje proti splošťovaniu posolstva svätého Valentína o vernosti a vzájomnom poznávaní sa a proti redukovaniu partnerských vzťahov na telesnú rovinu a pripomína, že aj pre sviatosť manželstva hodno položiť život.