Ministri zahraničia východného krídla NATO zjednotili postoje pred summitom aliancie

31.3.2023 17:59

Fínsko, a po prípadnom vstupe do Severoatlantickej aliancie aj Švédsko, by sa potenciálne mohli pridať k východnému krídlu NATO, myslí si minister zahraničných vecí Ján Lipavský.

Ministri zahraničia východného krídla NATO zjednotili postoje pred summitom aliancie
Foto: TASR - Pavel Neubauer

Novinárom to povedal po piatkovom rokovaní takzvané bukureštské deviatky v poľskej Lodži. Lipavský dodal, že by rozšírenie východného krídla podporil. So svojimi kolegami z východného krídla aliancie dnes ale v Poľsku predovšetkým ladil postoje týchto krajín pred nadchádzajúcim stretnutím ministrov zahraničia v Bruseli budúci týždeň aj júlovým summitom NATO vo Vilniuse. "Keby sa Putin nezbláznil, tak Fínsko zostalo neutrálne. Takto Putin pomohol rozšíriť Severoatlantickú alianciu, bohužiaľ za cenu krvavej vojny na Ukrajine,poznamenal Lipavský. Helsinki majú dvere do aliancie dokorán otvorené po tom, čo v noci na dnešok ako posledný z členských krajín pristúpenie severskej krajiny ratifikovalo Turecko. Fínsko by tak mohlo byť členským štátom NATO už budúci týždeň, podmienkou je splnenie niektorých formálnych krokov.

Ankara má však naďalej výhrady voči švédskemu vstupu, hoci obe škandinávske krajiny o prijatie požiadali vlani spoločne, v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine. Doteraz neutrálne Fínsko má pritom s Ruskom dlhú pozemnú hranicu. Zástupcovia Fínska aj Švédska sa pritom pôvodne mali terajšieho poľského rokovania priamo zúčastniť, nakoniec však chýbali. Lipavský ich neprítomnosť vysvetlil tým, že skupina B9 je "zavedený formát". Medzi ďalšími témami štvrtkového a dnešného rokovania ministrov zahraničia takzvané bukureštské deviatky v Lodži bolo pokračovanie pomoci brániacej sa Ukrajine aj vývoj transatlantických vzťahov. Spojené štáty v reakcii na ruskú agresiu posilňujú svoju prítomnosť v Európe a podporujú v tomto ohľade predovšetkým práve východoeurópskych členov aliancie.

Česko podľa šéfa svojej diplomacie nemieni na summite vo Vilniuse nikoho prekvapovať. "Sme zástancami toho, aby Severoatlantická aliancia mala plnohodnotný politický dialóg s Ukrajinou. Podporujeme aj balíček nevojenskej pomoci," povedal novinárom Lipavský. Cieľom Kyjeva je pritom plnohodnotný vstup do aliancie, o ktorý Ukrajina požiadala vlani v septembri. Členmi B9, ktorá vznikla v roku 2015, sú okrem Česka aj Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Naposledy sa ministri zahraničia skupiny stretli vlani v marci v Bratislave. Hlavy týchto štátov sa za rok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stretli trikrát, naposledy vo februári vo Varšave, kde s nimi rokoval aj americký prezident Joe Biden.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok