Putina môžu stíhať aj na dôchodku. Čo je Rímsky štatút a aké právomoci má súd, ktorý na neho vydal zatykač?
Medzinárodný súd v Haagu vydal pred pár týždňami na Vladimira Putina zatykač pre vojnové zločiny. Krok šokoval celý svet, ale aj samotné Rusko. 123 krajín, ktoré sú signatármi Rímskeho štatútu, majú za úlohu ruského vodcu zadržať, ak vstúpi na ich územie. Maďarsko to odmieta. Na to, či môže súd v Haagu vyvodiť dôsledky a aký scenár môžeme očakávať, odpovedal Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave.
Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) vydal 17. marca zatykač na Putina za nezákonné deportácie ukrajinských detí do Ruska, čo je vojnový zločin. Pre podobné obvinenia vydal ICC zatykač aj na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. 123 štátov sveta má povinnosť zadržať po vstupe na svoje územie každého, na koho bol vydaný zatykač ICC.
Odozva Maďarska
Dočasne poverený premiér Eduard Heger pre denník Pravda povedal, že v prípade, ak by Putin navštívil našu krajinu, Slovensko by ho do Haagu vydalo. "Určite by sme tak mali konať. Medzinárodný zatykač je jasným signálom, že Vladimir Putin pácha trestnú činnosť," uviedol. Pokým podľa neho ešte niektoré krajiny váhajú, aký postoj majú zaujať, Slovensko v tom má jasno.
Maďarsko, ktoré je tiež signatárom Rímskeho štatútu, uviedlo, že tamojšie orgány by v prípade Putinovho príchodu do krajiny, ruského vodcu nezadržali. Oznámil to šéf úradu vlády Gergely Gulyás, píše americký spravodajský web CNN. "Nemôžeme zatknúť ruského prezidenta, pretože zákon, ktorý by to umožňoval, nebol vyhlásený," povedal Gulyás s odvolaním sa na Rímsky štatút, ktorý položil základy fungovania ICC.
Dokument z roku 1998 síce Maďarsko podpísalo, avšak nebol zverejnený v maďarskom vestníku, preto podľa maďarského práva táto medzinárodná zmluva nie je platná, spresnil. Šéf úradu vlády dodal, že podľa postoja vtedajšieho prezidenta Jánosa Ádera a vlády je dohoda v rozpore s maďarskou ústavou, preto ju nebolo možné vyhlásiť bez zmeny ústavy.
Putin a Juhoafrická republika
Ruský prezident by sa mal v auguste v JAR, ktorá spadá pod jurisdikciu ICC, zúčastniť samitu hospodárskeho zoskupenia BRICS. S odkazom na juhoafrickú ministerku zahraničia Naledi Pandorovú o tom informovala britská stanica BBC. Podľa Pandorovej bude treba o veci po prerokovaní na vláde hovoriť aj s Ruskom. Ruský exprezident Dmitrij Medvedev uviedol, že akýkoľvek pokus o Putinovo zatknutie by sa rovnal vyhláseniu vojny Moskve.
"Predstavme si - samozrejme takáto situácia nikdy nenastane - ale aj napriek tomu si predstavme, že by sa to stalo. Súčasná hlava jadrového štátu by išla na územie, povedzme Nemecka, a bola by zatknutá. Čo by to bolo? Bolo by to vyhlásenie vojny Ruskej federácii," uviedol Medvedev. "V takom prípade by celý náš arzenál letel na Spolkový snem, na úrad kancelára a tak ďalej," citovala ho agentúra TASS.
"Juhoafrická republika sa bude musieť pozrieť na terajšie ustanovenia našich právnych predpisov. Budeme musieť situáciu prerokovať na vláde a potom aj s našimi kolegami v Rusku a určiť ďalší postup," uviedla Pandorová v rozhovore so štátnou televíziou SABC. K ruskej invázii na Ukrajinu zaujala JAR neutrálne stanovisko a odmietla výzvy Západu, aby odsúdila kroky Moskvy, s ktorou udržuje blízke vzťahy.
Juhoafrická republika v roku 2015 čelila kritike za to, že napriek medzinárodnému zatykaču umožnila vtedajšiemu sudánskemu prezidentovi Umarovi Bašírovi opustiť jej územie bez toho, aby ho zadržala. Bašír sa vtedy do krajiny vybral na summit Africkej únie. Vláda JAR tvrdila, že je chránený diplomatickou imunitou.