Demolovali, zabíjali a znásilňovali, teraz si ho privlastňujú. Aký je život v Rusmi okupovanom Mariupole

ta3/dp
20.3.2023 06:00

Po desiatich mesiacoch ruskej okupácie Mariupolu sú strach a nedôvera dve najčastejšie reakcie, s ktorými sa redaktori stanice BBC stretli, keď hľadali niekoho, kto by im mohol povedať, ako sa v prístavnom meste na juhovýchode Ukrajiny naozaj žije.

Demolovali, zabíjali a znásilňovali, teraz si ho privlastňujú. Aký je život v Rusmi okupovanom Mariupole
Profimedia

Rýchla prestavba Mariupolu vyvolala závisť v Donecku, regionálnom hlavnom meste okupovanom proruskými silami od roku 2014, ktoré bolo zanedbávané. Ruskom dosadený šéf takzvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin musel dokonca popierať klebety, že z Mariupolu bude nové hlavné mesto.

Existujú aj iné dôležité spôsoby, ktorými Rusko vkladá svoju pečať do Mariupolu. Miestni obyvatelia sú napríklad pod tlakom, aby získali ruské pasy. Ivan (nie je to jeho skutočné meno), člen mestskej rady v Mariupole povedal, že na ruské pasy sa tvorili "obrovské rady". Boli potrebné, ak si ľudia chceli nájsť formálne zamestnanie, najmä vo vládnych agentúrach alebo vo verejnom sektore, vysvetlil. Tiež umožnili cestovať do Ruska bez dodatočných prísnych kontrol známych ako "filtrácia", dodal.

Vytvárajú umelú byrokraciu

"Ak máte ukrajinské doklady, tak musíte riešiť množstvo byrokracie. Na druhej strane, ak dostanete ruský pas, tam sa vaše problémy končia, veci sa zjednodušia. Takúto situáciu vytvorili zámerne,“ povedal Ivan. 

Súčasťou ruského finančného systému sa stáva aj Mariupol. Ukrajinská mena hrivna bola vyradená a v súčasnosti je jedinou menou akceptovanou v obchodoch ruský rubeľ. Rusko nasmerovalo obrovské finančné toky na výplaty dôchodkov pre obyvateľov Mariupolu, pričom ich v mnohých prípadoch zvyšuje v porovnaní s tým, čo dostávali od ukrajinských úradov pred vojnou. 

Obyvatelia Mariupolu tak môžu čerpať dva dôchodky – jeden z Ruska a druhý z Ukrajiny. Prirodzene, je to situácia, s ktorou sú spokojní mnohí miestni dôchodcovia. Ruské dôchodky sú ďalším dôvodom, prečo starší obyvatelia stoja v rade na získanie ruských pasov – mnohí dôchodcovia sa domnievajú, že dokumenty budú v budúcnosti potrebné, aby mohli naďalej dostávať platby z Ruska. Médiá, ktoré v súčasnosti pôsobia v Mariupole, tiež tvrdo pracujú na presadzovaní jednotnej proruskej agendy.

Mnoho súčasných obyvateľov Mariupolu nemohlo opustiť mesto pre chorobu alebo starobu. Niektorí však zostali aj preto, lebo vítajú prítomnosť Ruska. "Pod Ukrajinou sme si toho vytrpeli dosť. Teraz môžeme znova dýchať," napísal jeden používateľ na sociálnej sieti predtým, ako prerušil všetky kontakty s redakciou BBC.

Rýchla kampaň rekonštrukcie a z toho vyplývajúci pocit obnovenej "normálnosti", štedré vyplácanie dôchodkov a intenzívna mediálna kampaň zameraná na obyvateľov Mariupolu, to všetko stimuluje šírenie proruských nálad v meste. "Už mi je zle zo všetkej propagandy v novinách. Začali to publikovať od prvého dňa a hovorili nám, ako dobre veci idú," povedal inžinier Jurij (nie je to jeho skutočné meno). "Teraz sa cítim mimo svojho mesta. Ľudia sú iní, moje mesto sa teraz cíti inak."

Poslanec mestského zastupiteľstva Ivan povedal: "Je pre mňa ťažké povedať svojim voličom proukrajinské názory. Je ťažké byť proukrajinským v proruskom prostredí. Bohužiaľ, Ukrajina sa vytráca zo sŕdc a myslí ľudí v Mariupole." Tí, ktorí sú stále v Mariupole, môžu byť radi, že sa do ich mesta vrátila určitá miera normálnosti, no sú aj takí, ktorí podozrievajú Rusko z postranných úmyslov. 

Populárny ukrajinský novinár Denys Kazanskyi tvrdí, že Rusko využíva nové domy, ktoré stavia v Mariupole, na odpútanie pozornosti od všetkej skazy, ktorú spôsobilo v meste a inde v jeho rodnej Doneckej oblasti. "Ak zničili 10 nemocníc a potom obnovili jednu - to nie je rekonštrukcia. Nie je to niečo, za čo by sa im dalo poďakovať," povedal. "Môžete byť šťastný z prestavby školy, ale čo urobíte s tisíckami ľudí, ktorých Rusko zabilo?" opýtal sa. "Nemôžete ich obnoviť. Nemôžete ich priviesť späť."

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok