Poslanci začali tretí deň schôdze. Na programe sú rokovania o migoch pre Ukrajinu

ta3 TASR
16.3.2023 09:39

Novelou zákona o cestovných dokladoch otvorili poslanci tretí deň 88. schôdze Národnej rady SR. Novela je aktuálne v druhom čítaní.

Poslanci navrhujú, aby sa cestovný doklad mohol zaevidovať ako odcudzený občanovi, ktorému sa zakázalo vycestovanie do zahraničia, respektíve bol na neho vydaný príkaz na zatknutie. Zefektívniť by sa tak mali opatrenia proti zneužívaniu cestovných dokladov.

Predkladateľ novely Lukáš Kyselica (OĽANO) predložil aj pozmeňujúci návrh. Má obsahovať pripomienku generálnej prokuratúry. Keďže pozmeňujúci návrh ešte nebol prerokovaný v koalícii, Kyselica požiadal o hlasovanie o novele až budúci týždeň.

Plénum by sa malo počas dňa venovať aj ďalším poslaneckým novelám. Popoludní ich čaká tiež tradičná štvrtková Hodina otázok.

Žiadosť o príspevok na opatrovanie

Rodič dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím bude mať možnosť požiadať o príspevok na opatrovanie vopred, tri mesiace pred skončením rodičovskej dovolenky. Vyplácaný bude po jej ukončení. Vyplýva to z novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorú poslanci Národnej rady SR definitívne schválili.

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa súčasného znenia zákona možné vypracovať komplexný lekársky posudok na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie až po ukončení rodičovskej dovolenky, teda po dovŕšení šiesteho roku veku dieťaťa. To podľa predkladateľov vytvára neistotu a rodina ostáva bez finančnej podpory v období, kým je dokončené posúdenie, čo môže trvať dva až tri mesiace.

"Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie podmienok pre rodiny s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím na plynulý prechod od poberania rodičovského príspevku na poberanie príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa," vysvetlili predkladatelia.

Zákon bude účinný od 1. mája tohto roka.

Chýbalo pár hlasov

Neprešiel kľúčový zákon na boj proti konkurznej mafii. Vyhlásila to poslankyňa Mária Kolíková (SaS) v reakcii na to, že parlament neposunul do druhého čítania vládnu novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Dodala, že zmena bola aj jedným z míľnikov plánu obnovy a jej odmietnutie ohrozuje čerpanie 900 miliónov eur.

"Novela neprešla o pár hlasov," podotkla Kolíková. Pomohli tomu podľa jej slov poslanci Sme rodina a Igor Matovič (OĽANO), ktorí sa zdržali. Nehlasovali za ňu ani ďalší poslanci z koalície. Podľa Kolíkovej odmietnutie novely znamená absenciu účinného nástroja na boj s konkurznou mafiou. 

Vysvetlila, že zmena mala zaviesť napríklad registre pohľadávok, aby veritelia aj verejnosť mali lepší prehľad v tejto oblasti a bola ľahšia aj verejná kontrola. Predísť sa tak podľa jej slov mohlo napríklad tomu, aby majetky končili v schránkových firmách.

Nevie o tom, že by poslanci mali výhrady k právnej úprave už pri procese jej tvorby a pri zapracovaní do plánu obnovy. Polročná lehota na prípadné opätovné predloženie návrhu do parlamentu vyprší zhruba v období predčasných volieb. Vzhľadom na termíny pre splnenie plánu obnovy vidí Kolíková riešenie napríklad v schválení tejto zmeny prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k inému zákonu, ktorý by nejako s témou súvisel. Podotkla však, že aj na to by bola potrebná podpora väčšiny poslancov v pléne.  

Predseda Sme rodina a šéf parlamentu Boris Kollár ozrejmil, že hnutie sa pri návrhu obáva vytvorenia monopolu pre niektorých vybraných konkurzných správcov na najlukratívnejšie konkurzy. Šéfovi rezortu spravodlivosti Viliamovi Karasovi vyčíta, že napriek tlmočeniu výhrad zo strany Sme rodina neprišiel rokovať na koaličnú radu.

Dodal, že ak si s poslancami hnutia minister sadne a vysvetlí im pochybnosti, môžu dať právnu úpravu ako pozmeňujúci návrh k inému zákonu. "Musí nám to objasniť a musí nás presvedčiť, že to nebudú dopredu vybraní nejakí spriatelení konkurzní správcovia, ktorí budú mať absolútny monopol na tie najzaujímavejšie, najlukratívnejšie konkurzy," podčiarkol. Zároveň podotkol, že sa končí platnosť koaličnej zmluvy a ak ministri chcú podporu pre svoje návrhy, musia rokovať aj s bývalými partnermi.

Tretie čítanie sa konať nebude

Návrh novely, ktorou sa malo zaviesť právo dieťaťa do 18 rokov na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, mal viaceré aplikačné nedostatky. Tvrdí to poslankyňa Eva Horváthová (OĽANO). Poslanci OĽANO chceli podľa nej podporiť návrh aj v druhom čítaní, ak by sa nedostatky upravili. 

Na tlačovej konferencii deklarovala, že OĽANO chce, aby boli práva detí ukotvené v právnom poriadku, preto novelu podporili v prvom čítaní. Avizovali podporu v druhom čítaní, ak by bol v znení ľahko aplikovateľnom do praxe.

Návrh podľa nej nezahŕňal situácie, ktoré by mohli ohroziť zdravotnú starostlivosť deťom, ak by tam bol vyšší počet sprevádzajúcich osôb. Ako príklad spomenula epidemiologickú situáciu, ale aj vtedy, ak by to neumožňovali priestorové či personálne možnosti. V zákone je uvedený nulový dopad na rozpočet, no zároveň podľa Horváthovej predkladatelia priznali, že pôvodne mali v návrhu vyčlenenú sumu na prístavbu v zdravotníckych zariadeniach. 

Problematické sú aj prípady, keď je dieťa týrané, alebo keď nesúhlasí s prítomnosťou rodiča, ale aj pri rôznych diagnózach, kde je podľa Horváthovej potrebné posudzovať, či je prítomnosť rodiča vhodná.

Marcinková napokon novelu stiahla, pretože prešiel pozmeňujúci návrh z dielne OĽANO, ktorý podľa nej zásadne menil pôvodný návrh a rozširoval ho. OĽANO ju podľa jej slov o svojich krokoch vopred neinformovalo. Tvrdí, že na výboroch v parlamente prešli k jej návrhu zmeny, ktoré boli dohodnuté s rezortom zdravotníctva.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok