Smrť Amerike, skandujú demonštranti oslavujúci vznik republiky

Stovky tisíc ľudí sa v nedeľu zhromaždili v Teheráne aj ďalších mestách v Iráne, aby oslávili 34. výročie vzniku islamskej republiky. V hlavnom demonštrovali stovky tisíc obyvateľov, ktorí kričali heslo Smrť Amerike, Smrť Izraelu, mávali iránskymi štátnymi vlajkami a v rukách držali portrét zosnulého revolučného duchovného vodcu ajatolláha Ruholláha Chomejního. Hlavné zhromaždenie sa odohralo na Námestí slobody (Azadí). Na podujatí by mal s prejavom neskôr vystúpiť aj prezident Mahmúd Ahmadínedžád.

Demonštrácie sú predzvesťou osláv vzniku iránskej islamskej republiky, ktorý pripadá na 11. februára. Presne pred 34 rokmi, teda v roku 1979, armáda s podporou obyvateľov zvrhla sekulárny režim šáha Muhammada Rézu Pahlavího O desať dní neskôr sa Chomejní vrátil z francúzskeho exilu a nastúpil k moci. Irán má však v súčasnosti vo svete komplikované postavenie najmä pre rozsiahle sankcie súvisiace s jeho jadrovým programom. Západné mocnosti islamskú republiku podozrievajú, že jej nukleárny výskum nie je namierený na mierové účely.

Ahmadínežád vyjadril ochotu rokovať s USA, ak prestane nátlak na Irán

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád sa vyjadril, že je pripravený viesť priame rokovania so Spojenými štátmi, ak Západ prestane vyvíjať nátlak na jeho krajinu. Jeho vyhlásenie na zhromaždení pri príležitosti výročia islamskej revolúcie z roku 1979 prichádza len krátko nato, čo iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí na svojej webovej stránke odmietol návrhy na priame rozhovory s Washingtonom, kým budú sankcie a iné nátlakové formy v platnosti. Chameneí má posledné slovo vo všetkých hlavných rozhodnutiach.

"Odvraciate zbraň od tváre iránskeho národa. Ja sám sa zúčastním na rozhovoroch spolu s vami," povedal dnes Ahmadínežád. Zdá sa, že toto vyhlásenie je súčasťou Ahmadínežádovho pokusu zachovať si vážnu politickú tvár v čase, keď sa mu začínajú posledné mesiace vo funkcii prezidenta, komentuje agentúra AP. 
Ahmadínežád je totiž prezidentom od roku 2005 a podľa iránskej ústavy prezident nemôže byť vo funkcii viac než dve štvorročné funkčné obdobia po sebe. Prezidentské voľby, z ktorých by mal vzísť Ahmadínežádov nástupca v prezidentskom úrade, sú vypísané na 14. júna 2013. Západ podozrieva Irán zo snahy vyvinúť jadrové zbrane a uvalil preto na krajinu sankcie. Teherán však takéto obvinenia odmieta.